Ako hrdzavie Železná lady
V utorok večer odovzdal riaditeľ festivalu Dieter Kosslick čestného Zlatého medveďa za prínos svetovej kinematografii hollywoodskej hviezde Meryl Streepovej. Súčasťou slávnosti bolo uvedenie jej nového filmu Železná lady, za ktorý ju nominovali aj na Oscara. Drámu o živote niekdajšej britskej premiérky Margaret Thatcherovej nakrútila britská režisérka Phyllida Lloydová, ktorá na seba upozornila najmä filmovou podobou muzikálu Mamma Mia!
Streepovej výkon v hlavnej úlohe všeobecne známej političky je skutočne strhujúci. Nielenže dokonale zvládla vizáž (druhá nominácia na Oscara nie náhodou patrí maskérom), mimiku, gestikuláciu, chôdzu i vyjadrovanie Thatcherovej, dokázala túto masku oživiť a poľudštiť.
Premisa je zaujímavá: zostarnutá a demenciou postihnutá Margaret Thatcherová žije viac v predstavách, ilúziách a vidinách ako v reálnom svete. Uvedomuje si však, že zjavenia jej pred časom zosnulého manžela Denisa sú len výplodom chorej mysle a rozhodne sa proti nim bojovať. Žiaľ, táto línia je úplne potlačená retrospektívami a flashbackmi, v ktorých dominujú dokumentarizmus a faktografia.
Rodinné vzťahy
Angelina Jolieová uviedla svoju vojnovú drámu In the Land of Blood and Honey (V krajine krvi a medu) v nesúťažnej prehliadke Berlinale Special. Jej bývalý manžel Billy Bob Thornton dostal svoju netradičnú rodinnú tragikomédiu Jayne Mansfield's Car (Auto Jayne Mansfieldovej), ktorá sa odohráva v roku 1969, do hlavnej súťaže.
„Vrak auta, v ktorom zahynula Jayne Mansfieldová, slúži ako metafora toho, ako si romantizujeme hrôzu,“ ozrejmil Billy Bob Thornton. „Podstatný je hrdina Roberta Duvalla a jeho traja synovia – všetci poznačení skúsenosťami z vojen,“ dodal. Film opisuje stretnutie dvoch rodín – americkej a britskej – na pohrebe jednej ženy a napriek subtílnej vážnej téme oplýva humorom. „Bežné komerčné drámy na podobnú tému sú až príliš vážne a uplakané – a ak sú to náhodou komédie, tak nedokážu chytiť za srdce. V skutočnom živote nájdete jedno i druhé pomiešané tak, že sa to nedá oddeliť,“ myslí si Thornton.
Príliš krátka česko-slovinská noc
Festival uviedol v rámci prehliadky Forum aj česko-slovinský film Příliš mladá noc, ktorý je absolventskou prácou poslucháča pražskej FAMU, slovinského režiséra Olma Omerza. Iba 65-minútová snímka opisuje zvláštny novoročný večer. Mladá učiteľka Kateřina (Natálie Řehořová) ho mala tráviť so svojím partnerom Davidom (Martin Pechlát) a jeho kamarátom Štěpánom (Jiří Černý). Lenže pripitá trojica sa poškriepila a mladá žena z trucu pozvala k sebe domov aj dvojicu svojich jedenásťročných žiakov.
Alkohol, marihuana a sex v súvislosti s deťmi nie je na plátnach kín bežná kombinácia, no viac ako o škandál išlo autorovi o skúmanie zvláštnej, tragikomickej situácie. Tá sa ešte vyhrotí, keď sa k spoločnosti pridá policajt (Milan Mikulčík), ktorý ju prišiel požiadať, aby nerušila nočný pokoj.
Olmo Omerzu sa nepochybne nechal inšpirovať komédiami československej novej vlny. Jeho humor nie je zjavný, skôr dobre skrytý. Pomaly, komótne vytvára napätie blízke trileru, keď nikto nemôže ani len tušiť, ako sa spletitá situácia bude vyvíjať ďalej. Nehrá sa však na nečakané a prekvapivé zvraty alebo jednoznačné pointy. A tak je výsledným dojmom po všetkých stránkach dobre zvládnuté cvičenie, nie film, ktorý by dokázal prilákať bežné publikum a udržať si jeho vrtkavú pozornosť.
Prekvapivé plody vojny
V pondelok zažiaril v programe Berlinale nesúťažný film čínskeho klasika Zhanga Yimou The Flowers Of War (Kvety vojny). Spracoval skutočnú udalosť z roku 1937, keď v meste Nanking japonské vojská zmasakrovali civilné obyvateľstvo. Skupinke miestnych prostitútok a americkému dobrodruhovi Johnovi Millerovi (Christian Bale), ktorí našli dočasné útočisko v nankinskej katolíckej katedrále, sa s nasadením vlastných životov podarilo zachrániť žiačky miestnej cirkevnej školy.
Zhang Yimou sa teda svojím filmom opäť vrátil do čínskej minulosti. Neprichádza s novinkami vo filmovom jazyku, príbeh je tradičná dráma, ba mohlo by sa zdať, že tentoraz zostane bez námietok aj čínsky cenzorský úrad. Rozpráva však o citlivých témach náboženstva, hrdinstva, ktoré môže mať prekvapivú až bizarnú podobu a prostredníctvom Millera vnáša i západný prvok, čo robí film zrozumiteľnejším a pútavejším.
