Oscary majú viac ako 80-ročnú históriu, ale afroamerickí držitelia hereckých cien doteraz tvoria iba 4-percentný podiel a za réžiu prvý raz ocenili ženu až predvlani. Bola to Kathryn Bigelowová, ktorá uspela s filmom Smrť čaká všade. Prečo režisérka zvíťazila až teraz? Lebo filmovému priemyslu, a nielen jemu, stále dominujú muži. Tak to pre Pravdu zhrnula Deborah Jermynová, autorka knihy Hollywood Transgressor: The Cinema of Kathryn Bigelow.
Medzi členmi americkej filmovej akadémie, ktorých je viac ako päťtisíc, je podľa Los Angeles Times 77 percent mužov, 94 percent belochov a ich priemerný vek je 62 rokov. Černosi sú v akadémii zastúpení len dvomi percentami a ešte menšiu časť tvoria Hispánci. Viacerí preto volajú po výraznejšej rôznorodosti. Vedúci predstavitelia akadémie sa vyjadrili, že sa o ňu snažia, ale nie je to ľahké, pretože ani samotný filmový priemysel veľkú rôznorodosť nevykazuje.
Vlani sa o tejto otázke hovorilo tiež, lebo nominácie na Oscara nezískal v hlavných kategóriách (najlepší scenár, réžia, herci, herečky) ani jeden zástupca menšiny. A štúdio Sony Pictures zase vyhlásilo, že ich snímka Sociálna sieť, ktorá hovorí o Markovi Zuckerbergovi a počiatkoch Facebooku, neuspela v kategórii najlepší film, lebo starších akademikov „internetový príbeh“ neoslovil a radšej zahlasovali za Kráľovu reč. Tento rok už majú nomináciu na Oscara v hereckých kategóriách aj niekoľkí zástupcovia menšín.
České a slovenské úspechy
Slovenský ani český film však medzi nominovanými nie je. V histórii cien sa Oscar za najlepší cudzojazyčný film ušiel len dvom československým titulom – v roku 1966 ho dostal Obchod na korze a už o dva roky neskôr Ostro sledované vlaky (réžia: Jiří Menzel). V prvom prípade išlo o drámu režisérskej dvojice Ján Kadár a Elmar Klos. Filmový historik Václav Macek pritom vníma Oscara za Obchod na korze ako cenu pre slovenského režiséra Kadára a film považuje za dominantne slovenský, nakrútený na pražskom Barrandove.
Vo svojej knihe o Kadárovi Macek píše, že o udelenie ceny Obchodu na korze sa zasadzoval aj Jiří Voskovec. Cituje jeho slová, ako obvolával ľudí v Hollywoode a chodil na schôdzky, lebo „kul pikle“, aby Kadár dostal Oscara. Domáce reakcie na zisk ceny boli napokon priaznivé. Macek však spomína aj odozvu Jiřího Weissa, ktorý oscarový úspech snímky pripísal tomu, že členovia akadémie sú väčšinou židovského pôvodu s mierne ľavicovým svetonázorom.
Po osamostatnení Česka a Slovenska sa k Oscarom dostávali bližšie filmy západných susedov. Jeden z nich – Kolja v réžii Jana Svěráka, dokonca cenu v roku 1997 získal. Na oscarový ceremoniál sa však vďaka spolupráci s českými tvorcami dostali aj Slováci. Napríklad Anna Šišková ako predstaviteľka hlavnej ženskej úlohy v dráme Musíme si pomáhať, ktorú nakrútil Jan Hřebejk a nominovali ju v roku 2001. Šišková pre Pravdu prezradila, že v Los Angeles za ňou chodili aj ľudia z castingových agentúr. „Pre mňa to však bol veľmi cudzí svet. Mala som dve deti, nevedela som poriadne po anglicky, nechcela som tam žiť ani nakrúcať,“ uviedla Šišková.
Naopak, česká herečka Anna Geislerová, ktorá sa na ceremoniáli zúčastnila v roku 2004 s nominovaným filmom Ondřeja Trojana Želary (vznikol v slovenskej koprodukcii), pre Pravdu povedala, že keby v tom čase nebola tehotná, azda by v Hollywoode aj zostala. „Mohlo to byť zaujímavé,“ podotkla Geislerová.
Ilúzie v továrni na sny
Scenáre k Trojanovej aj Hřebejkovej dráme napísal Petr Jarchovský. „Bol to veľký zážitok,“ zmienil sa autor o účasti na oscarovej slávnosti. „Človek nazrel do veľkého filmového sveta. Pochopil som, že je to obrovská inštitúcia. Veľké štúdiá, ktoré vyrábajú globálnu zábavu pre celý svet. Prišiel som o ilúziu, že by ste sa tam mohli presadiť. Buď budete robiť tam, ich spôsobom a nájdete tam svoje miesto, alebo budete robiť doma, kde máte iné bonusy. Tu pracujeme v luxuse absolútnej tvorivej slobody,“ povedal pred časom pre Pravdu Jarchovský.
Kandidáti na Oscara v kategórii najlepší film v hodnotení redaktorov Pravdy
The Artist
réžia: Michel Hazanavicius
„Nápad nakrútiť niečo v štýle nemých filmov je jedna vec, ale Hazanavicius ho zrealizoval tak, že výsledkom je šarmantný a zároveň poučný návrat do minulosti, ktorý režisér nie nadarmo označil za svoj ľúbostný list kinematografii.“
Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5
Deti moje
réžia: Alexander Payne
„Výsledok nie je presvedčivý. Problém je v scenári. A možno literárna predloha viac neponúkala. Deti moje nekladú na diváka žiadne nároky. Balansujúc na hrane perfekcie a gýča, ponúkajú najmä pohodu a príťažlivé obrazy.“
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Farba citov
réžia: Tate Taylor
„Ide o ten typ filmu, ktorý stavia na veľkej téme, no pre ľahšie strávenie ju ponúka prostredníctvom archetypov. Chvíľami apeluje na zmysel pre humor, inokedy sa dožaduje divákovej náklonnosti dojímavými scénami.“
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Hugo a jeho veľký objav
réžia: Martin Scorsese
„Scorsese si dal na snímke záležať, ale akoby mu tá snaha o pekný rodinný film a zároveň originálne vyznanie sa z obdivu ku kinematografii trochu zviazala ruky. Nestačí však, keď je výsledok viac než dobrý?“
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Polnoc v Paríži
réžia: Woody Allen
„Woody Allen je naspäť vo svojej najlepšej forme. Polnoc v Paríži nie je len "ukecanou“ komédiou nabitou škandalóznymi vzťahmi, na aké sú režisérovi fanúšikovia zvyknutí. Tentoraz má film skutočnú dušu a namiesto neurózy z neho sála optimizmus."
Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5
Moneyball
réžia: Bennett Miller
„Moneyball je síce americký film stredného prúdu, ale nehemží sa to v ňom patetickými rečami a vypätými emóciami. Väčšinu času si zachováva dostatok striedmosti a presvedčivosti, aj keď v tretej tretine filmu mohli byť tvorcovia zdržanlivejší.“
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Strom života
réžia: Terrence Malick
„Strom života však svojou ambicióznosťou prekonáva všetko, čo Malick dosiaľ nakrútil. Ak chcel režisér zachytiť neľahkú situáciu človeka ako najmenšieho dielu nekonečnej vesmírnej skladačky, podarilo sa mu to na výbornú.“
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Vojnový kôň
réžia: Steven Spielberg
„Spielberg je majstrom civilného hrdinstva a takzvaných veľavravných scén a každá z nich je nepochybne priamym dôkazom jeho výnimočných schopností. Napriek tomu je za každou až príliš zreteľne cítiť účelovosť, nehovoriac o ich predvídateľnosti.“
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko
réžia: Stephen Daldry
Adaptácia rovnomenného románu Jonathana Safrana Foera o chlapcovi, ktorý sa vyrovnáva so stratou otca, zabitého pri útoku na newyorské dvojičky, a hľadá zámok k tajomnému kľúču, príde do slovenských kín 12. apríla.
Hodnotenie PravdyZatiaľ nehodnotené
