Nezávislá a oscarová v jednom
Oscary vysielali z losangeleskej železničnej stanice Union Station aj z tradičného dejiska ceremoniálu, z komplexu Dolby Theatre. Sošky rozdali o dva mesiace neskôr, ako je zvykom. Stalo sa tak z nedele na pondelok a víťazi sa zúčastnili na ceremoniáli aj osobne. Priestor otvoriť dôležité témy v súvislosti s pandémiou, ktorá odstavila kinodistribúciu a obmedzila výrobu filmov po celom svete, však účastníci ani moderátori a herecké hviezdy v pozíciách uvádzačov jednotlivých kategórií nevyužili. Vágne povzdychy nad rasovou či gendrovou diskrimináciou vo filmovom priemysle sú už tutovkou slávnostného večera.
Čítajte viac Oscary sú rozdané!Výčitku, že Oscary získavajú spravidla bieli muži Hollywoodu, však aj tento rok akademici vyvrátili, a to na viacerých úrovniach. Zlatá soška v dvoch najvýznamnejších kategóriách putovala do rúk nezávislej filmárky, ktorá netvorí pod značkami veľkých filmových štúdií, navyše za film, ktorý reflektuje marginalizovanú skupinu obyvateľstva v reáliách Trumpovej Ameriky. Hlavnú hrdinku vo filme stvárnila jedna z typologicky najvýraznejších súčasných amerických herečiek, šesťdesiatnička Frances McDormandová, ktorá si k Oscarom za stvárnenie hlavnej postavy vo filme Tri bilbordy kúsok za Ebbingom či vedľajšej hrdinky vo filme bratov Coenovcov Fargo pripísala do zbierky tretie ocenenie za herecký výkon. A to viac ako oprávnene.
Čítajte viac Krajina nomádov: Tí, ktorí odišliMank je priemerný film, ale nevyhral
Oscarová politika už niekoľko rokov, azda od víťazstva nízkorozpočtovej, nenápadnej melodrámy o homosexuálnej láske afroamerického filmára Barryho Jenskinsa Moonlight (2016), upriamuje pozornosť divákov aj na subtílnejšie a témami menej bombastické filmy režisérov tvoriacich mimo hlavného prúdu. Už dlhšie neplatí, že Oscary zbierajú hollywoodski bardi. David Fincher a jeho desiatimi nomináciami obťažkaný Mank, ktorý chce byť čiernobielou poctou starosvetskému Hollywoodu, odišiel len s dvoma oceneniami, za kameru a výpravu.
Ak by Mank vyhral v hlavnej kategórii, prispel by k trendu, ktorý akadémia svojím hlasovaním utvrdzovala už niekoľko rokov. Oscary totiž spravidla vyhrávali priemerné, často výpravné filmy so známymi hercami v hlavných úlohách, reflektujúce buď životopisný príbeh, či pálčivé problémy nedávnych, zväčša amerických dejín. Príkladom je oscarová komédia Zelená kniha z roku 2018, ktorá zapadla prachom. Manka možno vidieť na Netflixe, no viac ako protežovanú životopisnú drámu o slávnom scenáristovi Občana Kanea sa oplatí vidieť najlepší krátky hraný film Two Distant Strangers pojednávajúci o rasizme našom každodennom.
Oscarovky s cenami z áčkových festivalov
Už vlani bolo veľkým prekvapením víťazstvo juhokórejského filmu Parazit Bong Joon-hoa, ktorý do hry o Oscary, podobne ako Krajina nomádov, vstupoval s ocenením z významného svetového festivalu. Parazit mal Zlatú palmu z Cannes, Chloé Zhaová zvíťazila v lete v hlavnej súťaži v Benátkach a už pred premiérou filmu na tomto festivale sa povrávalo, že Krajina nomádov je horúcim favoritom na hlavnú cenu.
To, že tento rok konečne dobyla hlavnú kategóriu žena, navyše narodená v Číne, však neznamená, že ocenenie odzrkadľuje realitu Hollywoodu. Veľké filmové štúdiá stále uprednostňujú na hlavných postoch mužov bielej farby pleti. Napríklad ženy afroamerického či iného etnického pôvodu točia filmy na vlastnú päsť, nezávisle alebo s malými produkčnými spoločnosťami, čoho dôkazom je aj Zhaová. Za lepšie podmienky vo filmovom priemysle (nielen v USA a Británii) pre afroamerických či karibských filmárov sa prihovára aj režisér oscarovej drámy 12 rokov otrokom Steve McQueen.
Pomerne veľkým prekvapením večera bolo vyhlásenie víťazky v kategórii najlepší scenár. Zlatého plešivca totiž získala scenáristka a režisérka filmu Nádejná mladá žena Emerald Fennellová. Príbeh mladej dámy stvárnenej herečkou Carey Mulliganovou, ktorá razí dvojaký život, obopína téma sexuálneho násilia a nadväzuje na celosvetové hnutie Me Too. Tá, ako všetci dobre vieme, sa začala práve v Hollywoode. Kritickému oku však neujde, že scenár je tézovitý, klišéovitý a vykonštruovaný. Výkon debutujúcej filmárky Fennellovej, inak herečky, strčí do vrecka omnoho lepšie zvládnutá séria Môžem ťa zničiť. Kde mladá filmárka Michaela Coelová rozvíja podobný motív odplaty, no omnoho nápaditejšie a vrstevnatejšie.