Prepletanie minulosti s prítomnosťou
Príbeh bývalej britskej premiérky sa začína v súčasnosti. Vidíme starú osamelú ženu, ktorá má v hlave zmätok. Zabúda, rozpráva sa s prízrakom svojho mŕtveho manžela, podlieha zábleskom spomienok, ktoré ju rozrušujú.
Tento stav hrdinky tvorcovia využili na to, aby sa vracali do jej minulosti. Do čias, keď bola plná energie, odvahy, rozhodnosti, neústupčivosti. V mladosti ju formovali názory otca, ktorý pôsobil v komunálnej politike, a jeho slová sa Thatcherovej vybavovali aj vtedy, keď ju v roku 1959 zvolili do Dolnej snemovne. O dvadsať rokov neskôr sa stala prvou britskou premiérkou a začala s ozdravovaním ekonomiky, ktoré však mnohí považovali za jej devastáciu. Musela čeliť odporu zo strany odborárov, útokom Írskej republikánskej armády, masovým demonštráciám aj nedôvere znútra Konzervatívnej strany.
Kariéra v skratke
Problémom filmu je, že tvorcovia sa ku kariére Thatcherovej vyslovujú skratkovito. Z časovej osi vyberajú viacero dôležitých bodov, ale často sa pri nich zastavujú len na chvíľu a ilustrujú ich kolážou spravodajských materiálov, doplnených inscenovanou situáciou, najlepšie s podporou nejakého nosného výroku Thatcherovej. Tá z toho vychádza jednoducho ako silná žena, ktorá sa odvážne nabúrala do mužského sveta a robila už len jedno rázne rozhodnutie za druhým. Tvorcovia zložitý svet politických problémov, rokovaní, zvažovaní, rozhodnutí a dôsledkov poriadne osekávajú. V ich verzii nezostáva ani priestor pre výrazných spoluhráčov či protihráčov premiérky. A pochybovači sa detinsky schovávajú za stĺpy.
Návraty do minulosti pôsobia ako pokus o názorný prelet nad kariérou Margaret Thatcherovej a niektoré udalosti z jej politického života sú nakrútené tak, že vyznievajú naivne. Tvorcovia pritom opakovane preskakujú do súčasnosti a ukazujú, že tá vplyvná „Železná lady“ skončila ako osamelá starenka uzavretá vo svojom byte. Táto vetva síce odoberá priestor tej „politickej“ a nestojí na tom, že by hrdinka nejako zásadne prehodnocovala svoje skutky a ich dosahy, ale herectvo Meryl Streepovej je v týchto pasážach zaujímavejšie – jemnejšie, civilnejšie, prenikavejšie. Navyše tu má jej postava výrazného partnera – manžela Denisa, ktorého dobre stvárňuje Jim Broadbent.
Pevný bod
V konfrontáciách Denisa a Margaret sa občas objaví humor a mužský spoluhráč na scénu prináša aj ironické komentáre. To je fajn. Lenže rozvetvenie rozprávania odoberá filmu pevný bod, v ktorom by tvorcovia sústreďovali a rozvíjali výpoveď. Film Železná lady skočí sem, potom zase tam, medzitým sa vracia späť a v konečnom dôsledku zostáva pri všetkých tých „výletoch“ v čase ochudobnený. Akoby nemal pevný základ a tvorcovia stále kamsi unikali. O tej výnimočnej a kontroverznej osobnosti hovoria tak, že sa na to celkom dobre pozerá, ale v divákoch zrejme nezostane nič, čo by dozrievalo a dráždilo.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Železná lady, Veľká Británia 2011
scenár: Abi Morganová
réžia: Phyllida Lloydová
hrajú: Meryl Streepová, Jim Broadbent, Anthony Head, Olivia Colmanová a iní
slovenská kinopremiéra: 1. marca
