Súčasná slovenská animácia? Pestrofarebný Fénix

V Los Angeles nedávno udelili Oscary, okrem iných aj za najlepší celovečerný animovaný film. Žáner, ktorý na Slovensku už možno označiť ako sci-fi. Dlhometrážny "animák" sa u nás totiž naposledy nakrúcal v roku, keď vybuchol Černobyľ. Polčas rozpadu krízy slovenskej animácie je však už za nami. Nová generácia zbiera ceny za krátke filmy, stvorila prvý slovenský animovaný sitcom, snaží sa obnoviť večerníčkovú tradíciu...

03.03.2012 11:00
Záber z pripravovaného projektu Mimi a Líza Foto:
Záber z pripravovaného projektu Mimi a Líza
debata

„A pripravuje sa aj celovečerná snímka,“ doplní náš súhrn 27-ročný režisér a výtvarník Andrej Kolenčík. „Pracovný názov je Kráľovstvo času. Pôjde o poviedkový film, ktorý bude zložený z viacerých Dobšinského rozprávok. Každý z ôsmich príbehov pritom vytvorí iný autor,“ pokračuje absolvent animovanej tvorby na VŠMU. Projekt vznikol spontánne. Generačne príbuzní animátori sa spojili aj preto, že v našich podmienkach by samostatne neuspeli.

„Ani takto spolu však zďaleka nemáme vyhraté. Projekt je v podstate na začiatku. Sú pripravené scenáre, mali sme nejaké workshopy, na ktorých sme vymýšľali, ako jednotlivé rozprávky prepojiť, aby film pôsobil jednotne. Ale ďalšie financovanie sa stále rieši,“ dodáva Kolenčík, ktorý sa v snímke bude prezentovať príbehom o Lomidrevovi. Napriek tomu, že Kráľovstvo času bude poskladané z rozprávok, film bude zameraný skôr na dospelého diváka.

„Predurčuje nás k tomu už aj charakter Dobšinského rozprávok. To je taký východoeurópsky fenomén. V zahraničí sa často čudujú, prečo u nás vznikali také brutálne príbehy pre deti. Ale nechceme ísť do nejakého neprístupného hororu,“ pokračuje Kolenčík, chvíľu rozmýšľa a potom prirovná zameranie na cieľovú skupinu k známym Simpsonovcom. „Ten seriál je určený pre dospelých, ale je prístupný aj deťom. A touto cestou by sme sa chceli vybrať aj my,“ uzatvára.

Rýchly pád a postupný vzostup
Simpsonovci sú dobrým príkladom aj z iného dôvodu. Do veľkej miery totiž slovenskému divákovi vysvetlili, že nie všetko, čo je kreslené, je automaticky pre deti. V bývalom východnom bloku sa totiž animovaná tvorba spájala najmä s detskými programami. „Existovala aj tvorba pre dospelých, napríklad filmy Viktora Kubala mali v sebe spoločenskú kritiku, ale objemovo sa to nedalo porovnávať s večerníčkami,“ vysvetľuje 34-ročná producentka a režisérka animovaných filmov Ivana Laučíková.

Laučíková je predstaviteľkou prvej vlny nových tvorcov animovaných filmov, ktorá sa o slovo prihlásila po dlhoročnom období suchôt na prelome tisícročí. Slovenská animácia síce v 80. rokoch zažívala svoj vrchol (ročne sa vyrobilo 30 krátkych filmov a mnoho seriálov), ale po revolúcii nastal prudký zlom. Tvorba na Kolibe i spolupráca s televíziou sa skončili a takmer všetci autori prestali tvoriť. Šťastím v nešťastí bolo, že v tom čase vznikol na VŠMU Ateliér animovanej tvorby.

Práve z tohto hniezda vyletel po roku 2000 z prachu bájny Fénix v podobe mnohých talentovaných tvorcov. Tam sa položili základy, na ktorých sú postavené dnešné úspechy. Nástup animácie je však aj celosvetový trend. Oscary za najlepší celovečerný animovaný film sa odovzdávajú len od roku 2001. Kým koncom minulého storočia sa v slovenských kinách objavovali len dva či tri zahraničné animované filmy ročne, v posledných rokoch už ide o dvojciferné čís­la.

Ale vráťme sa k slovenskej tvorbe. O slovo sa začala hlásiť kvalitnými krátkometrážnymi filmami. Tie však majú slabší komerčný potenciál. Aj preto na Slovensku dnes neexistuje človek, ktorého by živila len autorská animátorská práca. „Je naozaj len pár ľudí, ktorým sa darí vyhýbať sa komerčným aktivitám, ako je napríklad práca pre reklamu. A treba povedať aj to, že veľa talentovaných ľudí sa komerčnými zákazkami takpovediac zabilo,“ pokračuje Laučíková.

Krátke filmy zbierajú ceny
Krátkometrážny animovaný film je síce z pohľadu autora najslobodnejší, ale najťažšie sa predáva. V kine ho môžu v lepšom prípade premietať ako predfilm, pre televíziu je nevhodný, lebo nie je viacdielny, nedodržiava predpísané formáty a nie je ani určený pre masového diváka. Napriek tomu sa mu u nás úspešne venuje viacero tvorcov. Ako prvý sa dostal do povedomia verejnosti dnes 36-ročný Michal Struss. V roku 2000 ho za jeho film V kocke nominovali na študentského Oscara.

Zďaleka však nebol jediným. Napríklad na jednom z najdôležitejších festivalov krátkych animovaných filmov na svete, ktorý sa koná vo francúzskom Clermont-Ferrande, už získalo ocenenia viacero slovenských filmov (napriek tomu, že naša produkcia je v porovnaní so svetom, čo sa týka počtu, niekoľkokrát chudobnejšia). Naposledy, len pred niekoľkými týždňami, ocenili cenou poroty mladých snímku Posledný autobus, ktorú režírovala Laučíková spolu s Martinom Snopekom.

Animátorská scéna všeobecne funguje na spolupráci viacerých podobne naladených autorov. Príkladom je napríklad spoločnosť Ové pictures, ktorú založili dve 27-ročné režisérky Michaela Čopíková a Veronika Obertová. Prvá je autorkou oceňovaného filmu About Socks and Love, druhá zase na súťažiach zbierala ceny za film Viliam. „K tomu, že pôsobíme spolu, nás priviedlo najmä to, že si rozumieme. Práca je ľahšia, keď stále vedieme tvorivý dialóg,“ odpovedali svorne.

Hoci sú obe mladé režisérky rady, že slovenským krátkym „animákom“ sa na zahraničných festivaloch darí, animátorskú scénu nekreslia v ružových farbách. „V podstate ju tvorí len pár nezlomných a oddaných autorov a autoriek, ktorí sa bez veľkých nárokov denne venujú svojej tvorbe. Nedá sa tým však uživiť. Tvorcovia primárne nevytvárajú svoje filmy pre zisk, ale pre potrebu niečo povedať alebo lásku k animácii,“ dodávajú Čopíková s Obertovou, ktorých najnovším počinom je krátky film Dust and Glitter.
Máme prvý animovaný sitcom
Komerčný potenciál v animovanom svete majú však predovšetkým celovečerné filmy a seriály. Kým v susednom Česku momentálne pracujú na desiatke animovaných filmov, u nás je rozpracovaný jeden, začína sa pracovať na inom v 3D (Láska Baróna Prášila) a animátor Peter Budinský má napísaný scenár na ďalší. „Na základe mojich skúseností s krátkymi filmami si však myslím, že dotiahnuť na Slovensku dlhometrážny projekt do konca bez zahraničného partnera je takmer nemožné,“ mieni Laučíková.

V oblasti seriálov je to však o čosi lepšie. Autori 24-roční Jakub Kroner a Martin Capovčák stvorili koncom minulého roka prvý slovenský animovaný sitcom. Televízia JOJ reagovala na to, že časť jej cieľovej skupiny už roky sleduje americké kreslené sitcomy ako Simpsonovci, South Park či Family Guy. A je teda na podobný formát pripravená. Kroner pre magazín o animácii Homo Felix povedal, že dúfa, že ich seriál bude podnetom na vznik ďalších animovaných sitcomov.

O prelom v inej oblasti seriálovej animovanej tvorby sa snaží zase 37-ročná režisérka Katarína Kerekesová. Po dlhých rokoch odmlky vďaka nej vzniká nová večerníčková séria. Trinásťdielny seriál Mimi a Líza je príbehom dvoch kamarátok. „Ten nápad vznikol, keď som sa snažila kedysi dávno svojej dcérke objasniť, ako asi vnímajú slepí. Opisovala som jej, ako boli slepé deti na výstave ovocia a museli si jablká ovoňať a ohmatať, aby ich videli,“ prezradila autorka.

Keďže príbeh dcérku zaujal, mama začala vymýšľať každý večer nový. „Vystupovali v ňom dve kamarátky. Jedna trocha neposlušná a nedočkavá a druhá, ktorá má kvôli slepote celkom iný štýl konania a rozmýšľania. Je skôr utiahnutá, ale zároveň rozhodná a racionálna. Keď sme potom spolu s Katkou Molákovou analyzovali ich charaktery, uvedomili sme si, že v každom z nás je trocha jednej aj druhej. Že Mimi a Líza sú vlastne antagonistické obrazy takmer každej ľudskej duše,“ dodáva Kerekesová.

Večerníčky nesmú zomrieť
Nový večerníček však prichádza v neistej dobe. Kedysi nemenný čas vysielania, na ktorý bola privyknutá nejedna generácia, sa začal posúvať a dnes sa dokonca objavujú úvahy, či v čase internetu má ešte vôbec zmysel. „Potreba večernej rozprávky ako rituálu pred spaním tu jednoznačne je. To vnímam na vlastných deťoch. Ale sama nie som schopná zapnúť televízor v presnom čase, aby si pozreli večerníček. Máme však veľa seriálov na DVD a dcéra má potrebu pozrieť si večer aspoň jednu z nich,“ pokračuje Kerekesová.

Podľa režisérky nie je dôležitý čas a médium, ale predovšetkým obsah. „Seriálový hrdina sa totiž stáva súčasťou sveta dieťaťa, a teda aj jeho detstva. Dieťa sa s postavičkou prirodzene identifikuje,“ mieni. Laučíková zase dodáva, že mladá generácia si aj na základe večerníčkov vytvára vlastnú identitu, keďže tie príbehy sa s nimi vezú po celý život. „Dnešné deti sledujú večerníčky zo 70. rokov. Nehovorím, že sú zlé, ale svojim tempon, vizuálnym stvárnením či témami sú súčasnému svetu vzdialené,“ dodáva.

Aj preto by tvorcovia animovaných seriálov a filmov privítali, keby si ich talent všimli aj televízie. „Zaujímavá bola reakcia, ktorú spustila reklama na jednu banku s postavou Deduška Večerníčka. Ľudia sa vtedy rozhorčovali, že je to zneužitie. Ale už si neuvedomili, že sa to v podstate deje stále. Ľudia, ktorí majú na to, aby tvorili večerníčky, sú "zneužívaní“ na reklamu, lebo ich tvorivá činnosť nemá na Slovensku odberateľa," skonštatovala Laučíková.

Autori sa snažia pritom tvorbu prispôsobiť aj slovenským finančným možnostiam. Podľa informácií Cartoon Forum, európskeho koprodukčného fóra pre animované televízne seriály, stojí výroba jednej minúty animovanej série približne 8-tisíc eur. Podľa Kerekesovej minúta Mimi a Lízy stojí o polovicu menej. „Verím však, že ochota televízií spolupracovať sa zvýši. Zatiaľ to hovorím len potichu. Nahlas to vyslovím až vtedy, keď budú vo výrobe aspoň tri celovečeráky a tri seriály,“ uzavrela Kerekesová.

Záujem potvrdzuje aj Fest Anča
Kam teda môže smerovať rozbehnutá slovenská animovaná tvorba? Hoci internet sa javí ako ideálne médium, zatiaľ ešte televíziu či kiná nahradiť nedokáže. „Už boli pokusy s online videoslužbami na vyžiadanie, ale nenašiel sa preto vhodný finančný model,“ vysvetľuje Laučíková. „Momentálne je však ešte stále zaujímavá možnosť vydať filmy na DVD či Blue Ray. Aj my rozmýšľame, že spravíme kompiláciu toho najlepšieho, čo naša generácia stvorila za posledných 15 rokov,“ hovorí.

Kolenčík vidí svetlejšiu budúcnosť pre animáciu vďaka najmladšej generácii. „Pred dvoma rokmi som napríklad učil na jednej strednej škole animovanej tvorby. A tam decká cez prestávky a niekedy aj cez hodiny pozerali americký kreslený sitcom Family Guy. Tá generácia s tým vyrastá a bude si to zrejme žiadať,“ myslí si Kolenčík, ktorý sa sám pokúšal rozbehnúť vlastný animovaný sitcom Luníček a Perešníček, no zatiaľ preň nenašiel odberateľa.

Tridsaťtriročná Ivana Šebestová, ktorá učí budúcich animátorov na VŠMU, však dodáva, že keď mladí vyrastajú na sitcomoch, neznamená to, že ich chcú automaticky aj tvoriť. „Skôr by som povedala, že ich je prekvapujúco málo. Mladí sa na škole skôr hľadajú, tie smerovania sú potom veľmi rozmanité,“ hovorí Šebestová, ktorá je zároveň aj aktívnou tvorkyňou. Jej krátka snímka Štyri sa vysielala ako predfilm dokumentu Slepé lásky a úspechy zaznamenala aj v zahraničí.

Tvorcovia by teda uvítali viac možností, ako osloviť diváka. Ich slovám dávajú váhu ich zahraničné ocenenia, ale napríklad aj úspech festivalu „animákov“ Fest Anča v Žiline. Tento rok sa uskutoční už piaty raz a diváckym záujmom prekonáva i niektoré zahraničné. „Mimochodom, už máme prihlásené aj niektoré filmy, ktoré zajtra môžu získať Oscara,“ uzatvára Kolenčík. Ktovie, ak našu animátorskú scénu nepostihne ďalšia katastrofa, možno bude raz v hre o zlatú sošku aj slovenský animovaný film.

Ako vzniká animovaný film?
Katarína Kerekesová sa v krátkosti pokúsila vysvetliť, ako v súčasnosti vzniká animovaný film: „Technicky práca prebieha tak, že na základe kresleného scenára (storyboardu) sa pripravia výtvarnosti. Ja pracujem radšej na nich ručne, ale kolega ich pripravuje priamo v digitálnej podobe. Mnohé musia byť samozrejme pripravené tak, aby boli následne animovateľné. Potom sa poskladajú jednotlivé zábery, to sa už deje v počítači. Skladajú sa kompozície, pozadie, postavy, rekvizity v obraze. Pripraví sa prvý zostrih (animatic), kde sa vsadia nahrané dialógy. Následne sa môžu jednotlivé zábery animovať, vďaka dialógom aj s pohybmi úst (lipsynch). Potom opätovne prechádzajú zábery úpravou, pridávajú sa tiene, ladia sa farby, pohyby kamery a pod. A potom zostáva už len zvukový dizajn a hudba. Vlastne sa už celá výroba deje v počítači.“

Súčasná slovenská animácia

Posledný autobus (2011)
Autorský 15-minútový film o ľudskom egoizme a strachu. Hrdinovia v zvieracích maskách v kritickom momente ohrozenia odhaľujú charakter a v mene vlastnej záchrany sú schopní obetovať aj svojich najbližších. V produkcii spoločnosti feel me vznikal film 5 rokov. Režiséri Martin Snopek a Ivana Laučíková zaň získali napríklad ocenenie na prestížnom festivale v Clermont-Ferrande.

Dust and Glitter (2011)
Autorský 11-minútový film inšpirovaný mestom San Francisco. Príbeh dievčaťa očareného trblietaním veľkomesta, ktoré túži po priateľstve čivavy a staršieho bezdomovca, ktorý bojuje o teritórium s hyenou. Napriek tomu, že spolu nekomunikujú, ich životy sa zrkadlia. Autorky z Ové Pictures Michaela Čopíková a Veronika Obertová s filmom cestujú na festival v San Franciscu.

Lokal TV (2011)
Prvý slovenský animovaný sitcom vznikol na základe vtipných krátkych animovaných videí s postavičkou Pištu Lakatoša, ktoré sa dlhý čas šírili internetom a mali viac ako milión kliknutí. Tvorcovia Jakub Kroner a Martin Capovčák zo spoločnosti Inout Studio napokon seriál uviedli na TV JOJ koncom minulého roka. Po štyroch pilotných dieloch by malo na jeseň pribudnúť ďalších jedenásť.

Mimi a Líza (2015)
Animovaná séria pre deti s komediálnymi gagovými a dobrodružnými prvkami. V trinástich 7-minútových dieloch vyrozpráva príbehy neposednej Lízy a nevidiacej Mimi. Autorka úspešného filmu Kamene Katarína Kerekesová zo spoločnosti Fool Moon teda po dlhom čase obnovuje večerníčkovú tradíciu. S projektom bola ako prvá na Slovensku vybratá na významné podujatie Cartoon Forum.

Kráľovstvo času (?)
Pripravovaný poviedkový celovečerný animovaný film na motívy Dobšinského rozprávok. Zložený bude z ôsmich príbehov, ktoré budú režírovať Peter Budinský, Michaela Čopíková, Alica Gurinová, Daniela Krajčová, Andrej Kolenčík, Veronika Obertová, Ján Šicko a Peter Skala. Film sa ešte len začína pripravovať, kedy sa dostane do kín, zatiaľ ešte nie je známe.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba