Na prahu druhej svetovej vojny zorganizoval Winton akciu na prevoz stoviek českých a slovenských detí do rodín vo Veľkej Británii. Tento čin zaujal slovenského režiséra Mateja Mináča, ktorý naň upozornil už v hranej snímke Všichni moji blízcí (1999) a neskôr sa mu venoval v dokumente Nicholas G. Winton – Sila ľudskosti (2002), ktorý získal aj prestížnu cenu Emmy. Divácky ohlas na Silu ľudskosti bol taký veľký, že Mináč sa so spolutvorcom Patrikom Paššom k téme opäť vrátil.
Film sa zaoberá najmä osudmi zachránených „Wintonových detí“. Tvorcovia kombinujú ich výpovede s archívnymi materiálmi a do rozprávania vkladajú hrané pasáže, ktoré ilustrujú úsilie mladého Wintona aj vypäté okamihy, keď chcú rodičia pomôcť svojim deťom a zároveň sa s nimi len ťažko dokážu rozlúčiť. Na filme je najcennejšie práve spomínanie ľudí, ktorí boli v útlom veku vyslaní na cestu do neznáma a v cudzej krajine čakali na správy od svojich blízkych. Ich príbehy mohli vidieť slovenskí diváci vlani v kinách.
„Väčšinu času s ním sa len smejete a keby ste ho nepoznali, ani vo sne by vám nenapadlo, že je to ten slávny záchranca,“ povedal Matej Mináč o 102-ročnom Wintonovi. „Raz mi vyčítal, že sme z neho urobili mediálnu hviezdu. Ja však viem, že vnútri je šťastný, lebo zbožňuje mať okolo seba stále ľudí,“ dodal režisér Nickyho rodiny.
