Režisér Sláma: Kto nemá pochybnosti, je väčšinou hlupák

Jára má dve deti, druhú manželku, problematickú povahu, málo peňazí a výpoveď z práce. Je to hrdina nového českého filmu Štyri slnká, ktorý nedávno vstúpil do slovenských kín. Nakrútil ho režisér Bohdan Sláma, ktorý je aj autorom snímok Divoké včely, Štěstí či Venkovský učitel. Štyri slnká, ktoré mali svetovú premiéru na festivale Sundance, sú príbehom rozpadávajúcich sa vzťahov vnútri rodiny. Sláma je však optimista a tvrdí, že jeho hrdinovia majú nádej.

15.03.2012 09:00
Bohdan Sláma. Foto:
Režisér Bohdan Sláma.
debata

Pred štyrmi rokmi ste v rozhovore pre Pravdu povedali, že nie ste poddaný filmu. Že to pre vás nie je nutnosť, ale možnosť. Je pre vás film aj potrebou?
Samozrejme. Film, piesne, literatúra, to všetko sú možnosti na vyrozprávanie príbehu. Človek stále uvažuje nad sebou samým, nad tým, v akom svete žije. A potrebuje príbehy, ktoré dávajú nášmu žitiu akýsi úbežník systému, konca. Kedysi si ľudia rozprávali príbehy okolo ohňa, dnes môžeme ísť aj do kina. Podstata pritom zostáva rovnaká.

Predpokladám, že filmami komunikujete aj sám so sebou. Viete na základe toho vystopovať vlastný vývoj?
To, čo robíte, sa vo vás odráža a pre mňa je tvorba nekonečným dialógom. Snažím sa prosto porozumieť samému sebe a svetu okolo. Krok po kroku. Som optimista a myslím si, že každý má šancu vyvíjať sa. Aj ja sa o to usilujem, len neviem, či sa mi to darí.

So Štyrmi slnkami zopár zmien prišlo. Napríklad ste neobsadili Pavla Lišku, s ktorým ste predtým spolupracovali na troch filmoch. Zároveň ste oslovili aj hercov, s ktorými ste zatiaľ nenakrúcali. Je pre vás lepšie, keď máte v hereckej zostave ľudí, ktorí vás už lepšie poznajú a vedia, aký ste nielen tvorca, ale aj človek?
Nejde o to, či už som s niekým robil, alebo nie. Ide o to, akého je kto založenia. S Karlom Rodenom, Jardom Pleslom ani s Jirkom Mádlom som predtým nepracoval, ale porozumel som si s nimi. A to naše porozumenie plynie z ľudskej podstaty. Keď prídete do pohostinstva, k niektorému stolu si neprisadnete, lebo tam vidíte ľudí, ktorí sú vám na prvý pohľad odporní. Inde si prisadnete a nahovárate si, že je v poriadku, o čom sa s dotyčnými bavíte, cítite však, že to nefunguje. Môže tam sedieť aj niekto, o kom by ste si to najprv ani nemysleli, ale z debaty vyplynie, že vám vyhovuje. A ja ako režisér som v pozícii toho návštevníka pohostinstva.

Takže hľadáte ľudí, ktorí sú vám vnútorne blízki?
Viem, že existuje veľa skvelých hercov, ktorých obdivujem, ale pre mňa je možné pracovať iba s tými, s ktorými si vnútorne veľmi rozumiem. S Jirkom Mádlom, ktorý je o generáciu mladší, som sa stretol a zistil, že je to jeden úžasný hlboký človek. Má v sebe zaujímavý dramatický svet, hoci je známy najmä ako komediant. Herci ma fascinujú nie tým, čo všetko vedia zahrať, ale akí sú ľudia. No a to sa potom prejavuje aj v ich hraní. Pokojne budem ďalší film nakrúcať s hercami, s ktorými som už robil, ak dostanú postavu odlišnú od tých predchádzajúcich.

Medzi vašimi filmami sú pomerne veľké časové odstupy. Čím to je?
Pre mňa je ťažké už samotné hľadanie a nadefinovanie témy. V hlave mám rôzne nápady, predstavy, situácie, postavy, ktoré sa mi tam melú a ponúkajú sa. Pri niektorých sa ukáže, že nemajú taký ťah, aby to bolo na film. Odrazu sa však objaví niečo, čo má v sebe taký náboj a iskru, že je to schopné dať mozaike pocitov, situácií a charakterov zmysel a pomenovať tému. Až potom je šanca napísať scenár. A to mi ide tiež ťažko. Takže je to dlhý a napínavý proces.

Často vás v tom procese sprevádzajú pochybnosti?
V každej chvíli a každej scéne.

Je to tak dobre?
Túžil by som byť absolútne suverénny a mať v hlave úplne jasno. Mám však pocit, že len čo človek stratí pochybnosť, stratí aj pokoru, ktorú treba na to, aby sa niečo pomenovalo. Tí, čo nemajú pochybnosti, sú väčšinou hlupáci. Vezmime si len vzťah človeka k sebe samému. Ak nemá pochybnosti, nemôže sa vyvíjať. Samozrejme, nie je dobré, keď ho zahltia tak, až ho ochromia. Ale inak pochybnosti patria nielen k tvorbe, ale aj k nazeraniu samého na seba.

Vaše predchádzajúce filmy Divoké včely, Štěstí a Venkovský učitel občas označujú za trilógiu o hľadaní lásky. Sú aj Štyri slnká v prvom rade o hľadaní lásky? Z príbehu sa totiž zdá, že hrdina Jára by si mal vyriešiť najmä vzťah k samému sebe…
Predchádzajúce filmy sa týkali odlišných postáv v odlišných životných situáciách. Niečo iné je robiť film o dvadsiatnikoch, ktorí stoja na prahu dospelosti, ako to bolo v Štěstí, a iný je film o ľuďoch, ktorí sú už v manželstve a ich vzťah sa začína rozpadávať. V Štyroch slnkách však ide tiež o hľadanie lásky. Chcel som, aby Jára vyznel tak, že svoju manželku naozaj veľmi miluje. A je tu aj ďalší druh lásky – k svojmu dieťaťu. Járovi uniká vzťah s vlastným synom, nie je schopný s ním komunikovať, zapletá sa čoraz viac do svojich chýb a to sa potom odráža aj na synovi. Za tým všetkým je však hľadanie lásky. To je večná téma, ktorú ani nejde opustiť.

Nezdá sa vám, že Jára iba tápe a uniká pred zodpovednosťou? Naozaj aktívne rieši svoje problémy a potvrdzuje tým lásku, o ktorej hovorí?
Povedal by som, že v závere príbehu má šancu celý vzťah s manželkou a synom reštartovať. Chcel som mať z Járu a Jany ľudí s dobrým srdcom. To je grunt, na ktorom sa dá stavať a spolu môžu ísť ďalej, hoci Jára sa sám nikam príliš nedostal. Situácia, v ktorej sa ocitnú na konci, ich môže posunúť k skvelému harmonického vzťahu. O tom však už film nerozpráva a každý si musí pokračovanie príbehu dohrať vo vlastnej hlave. Ja osobne som optimista.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba