Rodina
Jára žije s manželkou a dvomi deťmi. Jedno z nich má z prvého manželstva a ani ten druhý vzťah nie je práve idylický. Jára síce Jane hovorí, že ju miluje, ale z toho, čo robí, lepšie povedané nerobí, je už ona unavená. Pre fajčenie marihuany ho vyhodia z práce, z jeho podnikateľského nápadu sa stane fraška, v krčme sa dokáže spiť spolu so synom Vénom a navyše trávi priveľa času s čudáckym kamarátom Karlom. S chlapíkom, ktorý sa vôbec nehodí pre praktický život, ale tvári sa, že rozumie svetu energií, tajomných vibrácií a duchovných vnuknutí. Jára sa zase tvári, že mu verí.
A tak sa radšej plahočí s Karlom, ako by si hľadal prácu, venoval sa partnerke a Vénovi, ktorý sa podľa vzoru svojho otca „fláka“ s partiou pankáčov. Jára vo svojom kruhu márnosti prehliada, že stráca svoju Janu, ktorá hľadá oporu v milencovi. Napokon sa však stane ešte čosi horšie. Hoci pre spojenie rodiny to môže byť aj prospešné. A je to Karel, kto sa zaslúži o to, aby nádej nezomrela.
S hercami to Sláma vie
Sláma doteraz vždy potvrdil, že vie perfektne pracovať s hercami. Dokáže z nich dostať to, čo potrebuje postava, a tak, aby diváka nerušilo, že sleduje ľudí zo sociálne slabého prostredia s tvárami známych hercov. V tomto sa režisér osvedčil aj pri Štyroch slnkách. A najväčšie uznanie si z hereckej zostavy získal mladý nováčik Marek Šácha, ktorý presvedčivo a nenútené vystihuje povahové a emocionálne odtiene Vénu.
No samotní hrdinovia príbehu sú už presvedčiví trochu menej. Jára sa napríklad zavše prejavuje tak iritujúco, až je zvláštne, že ho Jana, ktorá sa javí ako praktická a zodpovedná žena, dokáže a chce tolerovať. Jeho správanie viac znervózňuje, ako by vyvolávalo pochopenie, spoluúčasť či súcit. Na jednej strane sa prejavuje ako naivný a ublížený pubertiak, ktorý si ešte nevie alebo nechce plne uvedomiť dôsledky svojich činov, a na strane druhej nám Sláma ponúkne scénu, v ktorej sa Jára po ľahkovážnom vyčíňaní „kajá“ a má to vyzerať veľmi citovo, duchovne. Príliš to však nefunguje.
Karel to zariadi
S duchovnom tvorca pracuje aj cez spomínanú postavu Karla. Muža, ktorý, zdá sa, nemá všetkých päť pokope a svojim blízkym skôr pridáva starosti, ako by im pomáhal. Tvári sa vážne, ale niekedy je prosto na smiech. Jeho špeciálne schopnosti zostávajú nepresvedčivé, takže aj tá preháňaná oddanosť, s akou sa Jára podvoľuje jeho radám, je úsmevná. Lenže práve Karel sa v závere stane Slámovým tromfom v rukáve a otáča sa do iného svetla. Má to vyznieť ako čosi veľké, prekvapujúce, dramatické i povznášajúce. V priebehu diania to tak čiastočne môže vyznieť, ale po skončení filmu sa taký účinok rýchlo rozplýva a človeku prichádza na um, že to bolo autorom až príliš narafičené a vynútené.
V Štěstí sa príbeh točil okolo zaujímavého jadra – dvoch mladých ľudí Toníka a Moniky, ktorí sa postupne zbližovali cez spoločné úsilie vytvoriť „náhradnú“ rodinu. Tiež to nemali ľahké a pohybovali sa v ubíjajúcom prostredí, ale boli schopní pozitívnych zmien a dokázali osloviť publikum. Štyri slnká rozprávajú v epizódach o unavenej rodine a postavách, ktoré sa tak nejako dobrovoľne topia. Silný impulz na zmenu príde až v závere príbehu. Neznamená to však, že Slámova novinka poskytne silné impulzy aj publiku.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Štyri slnká, ČR 2012
scenár a réžia: Bohdan Sláma
hrajú: Jaroslav Plesl, Anna Geislerová, Marek Šácha, Karel Roden, Jiří Mádl a iní
slovenská kinopremiéra: 8. marca
