Nvotová k tomu ešte dodala, že deťom sa má poskytovať priestor na vyjadrenie, lebo tým zväčša vznikne úprimná správa o stave reality, v akej žijú. O niečo podobné ide aj spomínanému cyklu. Divákom ponúka zopár zaujímavých nakuknutí do bezprostrednej blízkosti detí, kde sa dá všeličo nájsť.
Kali a jej osada
Nvotová nakrúcala v rómskej osade a jej epizóda patrí k tým vydarenejším. Vyhliadla si sympatickú osemročnú Kali, malé šidlo, ktoré behá s partiou po chotári, chce byť speváčka, ale keď jej dajú do ruky kameru, vyhlási, že bude režisérkou. Je tu aj staršie dievča, ktoré sa túži stať hiphoperkou a odísť do sveta, kde plánuje zo všetkých síl dokázať, že je dobrá tanečníčka. Hovorí tiež, že život v dedine by sa mohol zlepšiť, aby v nej nebolo toľko hádok a bitiek. V inej scéne sa zase rozhovorí rómsky aktivista, ktorý pripomína, aké dôležité je učiť malé deti po slovensky, aby boli pripravenejšie na budúcnosť.
Nvotová však na to neupozorňuje ako na nejaké spásonosné posolstvo. Sleduje najmä detskú šantivosť s dôrazom na kolektívny spôsob života. Celkovo pristupuje k svojim protagonistom priamo, spontánne, bez opatrníckeho odstupu či precitlivených reakcií, ktoré by ju posúvali do polohy upätého cudzinca z akéhosi iného sveta. Jednoducho prechádza rómskou osadou, zachytáva situácie na uliciach, po lopate sa vypytuje ľudí v domácnostiach a bez problémov sa včlení medzi decká, pre ktoré sa stáva novou „hračkou“.
Svoj minifilm netlačí do zádumčivého prieskumu prostredia, veď na pôdoryse pätnástich minút by to mohlo byť skôr kontraproduktívne. Jej rozprávanie je nenútené, svižné, zábavné a nechýbajú v ňom ani odlesky naturelu zobrazovaných ľudí.
Sci-fi podľa troch chlapcov
Titul Kali a jej osada na uvedenie ešte len čaká. Minulý týždeň sa však na obrazovkách Dvojky objavil príspevok režiséra Jara Vojteka s názvom Budúcnosť podľa Maxa, Krištofa a Daniela. Tento diel cyklu sa dokonca dostal do finále filmového festivalu pre deti a mládež Prix Jeunesse International, ktorý sa bude konať v júni v Mníchove.
Protagonistami Vojtekovho dokumentu sú traja kamaráti. Nevieme nič o ich životnom zázemí, rodičoch, postavení v spoločnosti, dennom režime či problémoch. Celú štvrťhodinku sledujeme hru spomínaných chalanov, a to akoby v priamom prenose. Je to prosté – kamaráti si rozdelia funkcie, kto bude scenárista, kto režisér a kto kameraman, a pustia sa do fabulovania. Najprv sú v akejsi rozpadnutej stavbe a potom sa presunú na spustnutý kopec. Teda v ich príbehu, ktorý sa odohráva v roku 2044, ide o teleportáciu na planétu G361.
Je zábavné sledovať ich interakciu a vymýšľanie príbehových súvislostí. Vojtek chlapcov neruší, necháva ich rozprávať a konať po svojom. Pomôže im síce jednoduchým trikom s teleportáciou, ale nevysmieva sa ich fantazírovaniu tým, že by dokresľoval detskú hru so skromnými rekvizitami dramatickou hudbou a dokonalými zvukovými efektmi z výpravného sci-fi. Nanajvýš postrčí protagonistov k tomu, aby napríklad zauvažovali, či sa dá do budúcnosti preniesť láska, alebo aký význam a vplyv majú (a budú mať) politici.
Ešte nie je koniec
V rámci cyklu sa diváci dočkajú aj epizódy o dvoch mladých tanečníkoch (odvysielajú ju už vo štvrtok 22. marca), o živote dievčaťa, ktoré má matku zo Slovenska a otca z Bahrajnu, portrétu kreatívnej Majky, ktorá rada nakrúca, alebo rozprávania o rybačke, na ktorej sa ukazuje vzťah dvoch malých súrodencov. Seriál vznikol podľa námetu Tiny Diosi a Zuzany Kostelníkovej a pre RTVS ho vyprodukovala spoločnosť Furia Film+.
