Febiofest ukáže rodinu, ktorú sa oplatí vidieť

Pred rokom sa do slovenských kín dostala zaujímavá ironická komédia Největší z Čechů. Nakrútil ju režisér Robert Sedláček, ktorý sa spočiatku venoval dokumentom a neskôr začal robiť aj hrané filmy. Ten najnovší nesie názov Rodina je základ státu a uvádza ho festival Febiofest, ktorý sa začal vo štvrtok v Bratislave.

30.03.2012 12:00
Igor Chmela, Rodina je základ státu Foto:
Igor Chmela stvárňuje Libora - hlavnú postavu českého filmu Rodina je základ státu.
debata

Na Sedláčkových snímkach vidno skúsenosť dokumentaristu. Sám režisér povedal, že jeho dokumentaristický rukopis bol „sarkasticky neúprosný“, a to si preniesol aj do hranej tvorby. „Chcem ukázať život tak, aby to bolo ako šľahnutie bičom,“ vyhlásil vlani v rozhovore pre Pravdu. A jeho filmy vypovedajú o súčasnosti. O pokleskoch, ktoré sa nabaľujú do väčšej gule, takže by sa nemali zametať pod koberec ako čosi nepodstatné a prehliadnuteľné. Sedláček sa snaží pomenúvať, čože to medzi ľuďmi zapácha.

Pád z vrcholu

Rodina je základ štátu. Pre tú Liborovu sa však začína ťažké obdobie. Doteraz si užívali honosnú vilu nad Prahou a zdalo sa, že je všetko v poriadku. Zdalo sa to aj preto, že Libor nehovoril o svojich pracovných problémoch a tlakoch, ktorým čelil. Robil v banke, kým sa tam jedného dňa neprevalil finančný škandál. Veľké peniaze sa utopili v podozrivých machináciách, ktoré Libor odobroval svojimi podpismi. Nie je isté, či sa na nich zásadnejšie podieľal, alebo je vinný najmä tým, že kryl plány nadriadených. Nevyjasní to všetko ani svojej manželke.

Namiesto vysvetľovania volí útek. V pätách má vyšetrovateľov, na krku zneistenú ženu a dve deti, ktorým zrejme nahovoril čosi o výlete. Vyzerá to tak, že Libor sa chce s vypätím posledných síl zbaviť špiny tak, že ju nechá za sebou a zvyšky zo seba strasie v tesnom zomknutí s rodinou. Ale možno je to aj rozlúčka so slobodou. V každom prípade sa táto cesta po Morave spája najmä s nervóznym zaháňaním ťaživých otázok a pochybností, ktoré sa vynárajú na každom kroku.

Nepokoj

Sedláček vytvoril zaujímavú východiskovú situáciu a rozvíja ju spôsobom, ktorý ju nebanalizuje. Rodina je základ státu je dobre nakrútený film, v ktorom sa pracuje aj s humorom, iróniou a napätím, ale v prospech dráždivej témy. Nepokoj azda najviac vystihuje atmosféru, v akej sa snímka nesie. Nepokoj je zároveň to, čo vyráža zvnútra ústredného hrdinu a prerastá do vzťahov v rodine. Občas je maskovaný pod povrchom, vytesňovaný, tušený. Inokedy ho Sedláček zvýrazní a robí to aj scénami, ktoré na prvý pohľad nesúvisia s východiskovou situáciou. Ako keď pri stanovačke v lese „podhodí“ rodine umierajúceho psa. Zaskočí ich otázkou, čo s ním.

Kto žije (s)pokojne?

Čo so mnou a čo s nami? To je zase otázka, ktorá sa dokola odvíja v Liborovi. A jeho predstaviteľ Igor Chmela prezrádza jej prítomnosť mlčanlivými pohľadmi do prázdna. Akoby mal strach vypustiť ju von, pretože by pred ňou musel kapitulovať. Zvlášť, keby sa rozrástla o ďalšie otázky – Prečo som sa dostal do tohto stavu? Som podliak, ktorý robil trestuhodné veci, alebo obeť, ktorá sa nevedela brániť? Kto sa dá vôbec označiť za čistého a od čoho to závisí? Libor sa dokáže rozhovoriť, len keď má poriadne vypité.

Sedláček časom zapája do hry aj ďalšiu rodinu – Liborových starých známych, ktorí ustrnuli v „malom“ svete bez víl, vysokých platov a veľkých škandálov. Neznamená to však, že ide o nejakú idylickú famíliu, ktorá má plniť kontrastnú úlohu. Aj tu sa totiž ukazujú problémy vo vzťahoch, nenaplnené túžby, nespokojnosť a frustrácia. Aj tu sa z postáv vynára nepokoj. Akoby sa každý dostal niekam, kde nechcel byť. A k Chmelovi a Eve Vrbkovej sa v týchto pasážach pridávajú ďalší pozoruhodní herci – Jiří Vyorálek a Simona Babčáková.

Titul Rodina je základ státu získal štyri Ceny českej filmovej kritiky vrátane trofeje za najlepší český film uplynulého roka. Nielen preto sa oplatí vidieť a bratislavská časť Febiofestu ho premietne dnes o 14.h v kine Lumiere aj zajtra o 20.h v kine Mladosť. Uvádzajú ho v sekcii Nový český a slovenský film, v ktorej sa nachádza i oceňovaná snímka Poupata. Tá však uspela najmä na udeľovaní Českých levov, kde sa Sedláčkovi (opäť) nedarilo. Poupata tam získali štyri trofeje, a to aj v kategóriách najlepší film a réžia (Zdeněk Jiráský).

debata chyba