Febiofest má Poupata. A tie majú Českých levov

Krčma, železnica, obstarožné byty a špinavé zákutia priemyselnej oblasti. V takýchto prostrediach sa odohráva český film Poupata. Je to svet, ktorý motivuje najmä k odchodu, ale ľudia tam zostávajú. Ich úniky sú spojené s obývačkou, krčmou a ulicou za rohom. Na Slovensku film Poupata, ktorý získal štyroch Českých levov, uvádza festival Febiofest.

03.04.2012 14:00
Na cenu je nominovaný aj Vladimír Javorský,... Foto:
Vladimír Javorský stvárňuje Jardu vo filme Poupata a za túto úlohu získal Českého leva.
debata

Honza pred vchodom do baru fajčí marihuanu, len pár krokov od svojho otca Jardu, ktorý vnútri hádže požičané peniaze do hracieho automatu. Kamila s miestnymi ženami cvičí akýsi spartakiádny program, kým sa jej dcéra Agáta „fláka“ s kamarátkou a prezrádza jej tajomstvo. Títo štyria tvoria rodinu, ktorá poriadne nemá z čoho žiť a ešte si to komplikuje. Jarda je po krk v dlhoch pre automaty, Honza si domov privedie striptérku, ktorá mu učarovala, Agáta zmätkuje vo vzťahoch a nevie, ako sa postaviť k svojmu tehotenstvu.

Medzi krčmou a železnicou
V Poupatách hostinec nie je miestom, ktoré zútulňujú košaté rozprávania príťažlivých historiek pri pohároch lesknúceho sa piva. A železnica nie je romantickou atrakciou pre deti. Českí filmári v týchto prostrediach neraz hľadali čosi príjemné, krásne, spomienkové. Zdeněk Jiráský, režisér Poupat, im však toľko vľúdnosti nedožičil. „Pokúsil som sa o zaplnenie prázdneho miesta vo filmovej ponuke posledných rokov,“ uviedol pre Pravdu Jiráský. „Krčma je pre mňa miesto, kam všetci utekáme, keď nie sme spokojní so sebou, vo svojom vlastnom prostredí, v súkromí, rodine, vo vzťahoch. A usiloval som sa o vierohodnosť, aby sa to premrhávanie životov odohrávalo v autentických prostrediach,“ dodal režisér.

Železnica má pre tohto filmára metaforický význam. V Poupatách vytvára pavučinu ciest, ktorými by mohli ľudia odísť preč, keby chceli. Lenže oni to nerobia. „Diváci v tom asi vidia jednoduché riešenie. Ale ľudia, o ktorých rozprávame, to vnímajú inak. Oni so železnicou žijú, pracujú tam, je ich bežnou súčasťou a nepremýšľajú o nej ako o možnosti cesty inam,“ vysvetlil Zdeněk Jiráský. Podľa neho sú Poupata filmom o ľuďoch, ktorí zotrvačne kotvia na miestach, kam ich vrhla predchádzajúca generácia. Jiráský to považuje za znamenie súčasnej českej periférie.

Na čej strane je režisér
Snímku nakrúcal v priemyselnej oblasti Sokolovska. V prostredí, ktoré má v sebe špecifickú fotogenickosť a tvorcovia mohli pracovať s estetikou škaredosti. Režisér teda so známym kameramanom Vladimírom Smutným často debatoval o tom, ako sa nenechať uniesť „peknými“ obrazmi. A do drobných úloh obsadil aj miestnych ľudí. Mnohí obyvatelia regiónu sú nezamestnaní, odkázaní na chabú infraštruktúru a svoje staré autá, ale žijú tam už dlho.

„Nech už tých ľudí dohnalo na sociálne dno čokoľvek, myslím, že im dobre rozumiem a som na ich strane,“ podotkol Jiráský. „Stala sa nám však taká nepríjemnosť a teraz sa cítim previnilo. Miestni komparzisti dostávali počas nakrúcania pár stoviek na deň za to, že v pohostinstve pili pivo. Tí, ktorí sa do komparzu nedostali, boli rozhorčení, že nemôžu ísť do krčmy, a väčšina z tých, čo sa doň dostali, zase hundrala, že nemôže piť prirodzene, lebo ich obmedzujeme. Pointa je však tá, že keď sme odišli, miestni úradníci skočili po komparzistoch, ktorí svoje honoráre nepriznali, a zobrali im podporné dávky,“ objasnil režisér.

Úspech nebol na začiatku, ale na konci
Zdeněk Jiráský zároveň pripomenul, že nechce, aby diváci chápali jeho projekt ako doslovne surový, rýdzo autentický príbeh, kde je všetko totožné so skutočnosťou. Vie si vraj predstaviť, že by vyrozprával aj oveľa realistickejší príbeh, ale to už by bol iný film. Bez štylizácie a poetizácie, ktorá sa nachádza v Poupatách. Tie sú pritom jeho celovečerným hraným debutom. A hneď s ním uspel. U divákov až tak nie, lebo v kinách snímku videlo zhruba 12-tisíc ľudí. Česká filmová a televízna akadémia jej však udelila štyroch Českých levov – za najlepší film, réžiu, herca v hlavnej úlohe (Vladimír Javorský) a kameru. Jiráský tým bol milo prekvapený. No poznamenal, že keď sa do Poupat púšťal, nerobil to so žiadnou myšlienkou na úspech, ale jednoducho preto, lebo chcel niečo vypovedať.

Do slovenskej kinodistribúcie Poupata vstúpia v polovici mája. Kto chce film vidieť skôr, dostane sa k nemu na Febiofeste. Festival sa dnes končí v Bratislave a presunie sa do Prešova (10. – 13. apríla), Martina (11. – 16. apríla), Banskej Bystrice (16. – 19. apríla), Trnavy (16. – 19. apríla), Trenčína (18. – 22. apríla) a Košíc (18. – 22. apríla).

© Autorské práva vyhradené

debata chyba