Kubal: Humor je vec noblesy

Mozgová porážka vytrhla Viktorovi Kubalovi štetec z rúk. Z kómy sa po týždni prebral, k tvorbe sa už nevrátil. Zomrel pred pätnástimi rokmi 24. apríla 1997. Mal sedemdesiatštyri rokov.

24.04.2012 06:00
Rudolf Urc: Viktor Kubal. Filmár, výtvarník,... Foto:
Viktor Kubal na obálke knihy, ktorú o ňom napísal Rudolf Urc
debata

„Nič som si neželal, všetko sa mi splnilo,“ vtipkoval Viktor Kubal. Večne sa ponáhľajúci muž s uhrančivými očami a širokým úsmevom pod fúzami. Výtvarník, režisér, zakladateľ slovenského animovaného filmu a od polovice 60. rokov jeden z výrazných predstaviteľov svetového animovaného filmu.

Ako malého chlapca ho fascinovali Disneyho kreslené filmy. V rodnom Svätom Jure ich sledoval cez kľúčovú dierku dedinského kina a doma skúšal nakresliť, čo videl. Mal dvanásť, keď začal kresliť tušom na filmový pás svoje prvé filmy Tank ide cez prekážky či Štart lietadla. Na fotografiu a film sa špecializoval v Škole umeleckých remesiel v Bratislave, kde ho učil Ľudovít Fulla i Karel Plicka. V roku 1943, keď začal študovať kreslenie a maľovanie na Slovenskej vysokej škole technickej, vytvoril v poloamatérskych podmienkach prvý slovenský kreslený film Studňa lásky.

„Niektorí ľudia nemajú humor radi, lebo ich identifikuje ako moróznych, pokryteckých, možno ich uráža. A humor je v skutočnosti vec noblesy, úprimného obdivu,“ zhrnul svoje skúsenosti nielen z práce v časopise Roháč, ktorý roku 1948 spoluzakladal.

„Karikaturista vie, že na všetko, čo by chcel povedať, je jeho život krátky. Možno preto si na stvárňovanie myšlienok vyberá práve kresbu čo najjednoduchšiu, zrozumiteľnú, a iba keď je to nevyhnutné, s minimálnym slovným sprievodom,“ pokračoval Viktor Kubal. O vynálezcovi svojrázneho vizuálneho rukopisu Kornel Földvári skonštatoval, že „svet okolo seba zašifrováva do výtvarných skratiek a samoznakov“.

Po stovkách krátkych kreslených filmov – Rebrík mu vyniesol Bronzového draka na festivale v Krakove a politická satira Šach sa stala najpredávanejším slovenským animovaným filmom a obletela celý svet – sa pustil do celovečerného filmu. „Zbojníka Jurka som robil dva a pol roka. Nakreslil som asi 45-tisíc obrázkov a ďalších 600 pre pozadie,“ spomenul umelec. O štyri roky neskôr dokončil ďalší „celovečerák“ – Krvavá pani (1980) bola svojráznym prerozprávaním príbehu Alžbety Bátoryčka. Mix romantiky a hororu sa stal diváckym hitom.

„Preslávila ho najmä jeho schopnosť zastúpiť takmer všetky remeslá okolo animácie – neraz si bol strihačom, kameramanom, kresličom i režisérom,“ povedal autor Kubalovej monografie Rudolf Urc.

Viktor Kubal sa už nedozvedel, že jeho Zbojníka Jurka vyhlásili v roku 2000 za najlepší slovenský animovaný film storočia.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba