Recenzia: Happy Happy - Vianoce na ľade

Je to už nejaký ten piatok, čo nórska snímka Happy Happy získala Veľkú cenu poroty na festivale Sundance. Po roku a troch mesiacoch od tohto úspechu prichádza aj do slovenských filmových klubov.

28.04.2012 12:00
Kaja (Agnes Kittelsen) je vydatá, nie však za... Foto:
Kaja (Agnes Kittelsen) je vydatá, nie však za Sigveho (Henrik Rafaelsen). To je jej nový sused.
debata

Označujú ju za komédiu, ale viacerým divákom sa toto žánrové zaradenie nepozdáva. Áno, režisérka Anne Sewitsky sa zaoberá problémami v partnerských vzťahoch, ktoré by mohli škaredo rozvrátiť rodinu. Ona sa však nepúšťa do nekompromisného skúmania rozkladu postáv, ktoré napokon nechá pohodené osamote, napospas svojim zraneniam. Nachádza pre ne isté zmierenie a ukazuje zároveň, že tie ich trápenia, poklesky a naschvály môžu zvonku pôsobiť úsmevne až trápne. Hoci dotyční to vnímajú inak.

Dve rodiny, nejeden problém
Hrdinami príbehu sú dve susediace rodiny. Pre usmievavú Kaju sú jej manžel Eirik a syn Theodor všetkým. Ani jeden z nich jej však nevracia to, čo od nej dostávajú. Buď je im Kaja na smiech, alebo im lezie na nervy. A ona sa napriek všetkému stále usmieva. Teší sa aj z príchodu nových susedov. Manželia Sigve a Elisabeth, ktorí majú adoptovaného chlapca z Afriky, docestovali na vidiek z mesta. Rodiny sa začnú intenzívne navštevovať a ako sa navzájom „oťukávajú“, tak sa vyjavuje, aké problémy zametajú pod koberec.

Dôležitá je predovšetkým Kaja, ktorá až nepochopiteľne vstrebáva každodenné nepríjemnosti spôsobené manželom a svoj smútok prekrýva ústretovosťou. Namiesto toho, aby sa Eirikovi pokúsila všetko vyjasniť a riskovala azda aj poriadnu hádku, rozhodne sa pre tichý únik k inému mužovi – sympatickému Sigvemu. Stačí, že jej opätuje radosť, ktorou ho obdarila. Kaja tým naberá sebavedomie a konečne sa zdá, že sa teší úplne úprimne. Paradoxne v situácii, keď podvádza svojho manžela, komplikuje vzťahy v inej rodine a podporuje zmätok vo svojom vlastnom synovi.

To všetko sa odohráva v obkolesení zasneženej krajiny, kde okrem tých dvoch rodín nikoho niet. Len štvorica šviháckych mladíkov občas „okomentuje“ dianie speváckymi vsuvkami.

Precitnutie
Ako sa však k neverám svojich partnerov postavia Elisabeth a Eirik, ktorí majú tiež svoj podiel viny? Obaja sa po prvotnom návale zlosti a sklamania prepracujú do štádia precitnutých a poučených. Sewitsky ich ani príliš nedusí vo vlastnej šťave a zvlášť pri Eirikovi, ktorý si vstúpi do svedomia, nepôsobí jeho nový prístup veľmi vierohodne. Nejde pritom o nepresvedčivosť hercov, naopak, ich prejav je vyzretý a zároveň dostatočne civilný. K dobru treba prirátať aj to, že sú v tunajšom prostredí neznámi.
Problém je skôr v tom, že Happy Happy vyznieva ako etuda s dobrým základom, ale predsa akási nedotiahnutá. Bez podstatnejších vyhrotení, znervózňujúceho prieskumu partnerských trápení, s peknými ironickými postrehmi, no bez ozajstnej prenikavosti.

Pre nórsku režisérku Anne Sewitsky je tento titul celovečerným hraným debutom, v ktorom pripomenula zopár dôležitých problémov – výrazných, ale vo vzťahoch nie ojedinelých. Jej film môže diváka postrčiť k sebareflexii, nie je však taký, aby ho zaskočil či rozrušil. Radšej by mal v človeku vyvolať pocit, že sa celkom príjemne zabavil, hoci nevidel iba banálnu gýčovú rozprávku pre dospelých.

Keď sa teda v závere príbehu láme chleba počas bizarnej oslavy vianočných sviatkov, v scéne je isté napätie, no ľady medzi postavami sa rýchlo topia. Podobne rýchlo, ako po skončení filmu zaniká jeho komunikácia s publikom.

Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5

Happy Happy / Nórsko 2010 / scenár: Ragnhild Tronvoll / réžia: Anne Sewitsky / hrajú: Agnes Kittelsen, Joachim Rafaelsen, Maibritt Saerens, Henrik Rafaelsen a iní / slovenská kinopremiéra: 19. apríla

© Autorské práva vyhradené

debata chyba