Neslávny koniec
Hádam najslávnejší majster hrôzy 19.¤storočia Edgar Allan Poe žil pomerne neslávnym životom, hoci jeho legendami opradený koniec by bol hádam hodný aj kdejakej modernej rockovej hviezdy. V jedno chladné októbrové ráno v roku 1849 sa objavil v uliciach Baltimoru celkom bez seba, v cudzích šatách a nepríčetne mumlajúc meno Reynolds – záhada, ktorú sa dosiaľ nepodarilo nikomu objasniť, a tak to už zrejme aj ostane. O niekoľko dní neskôr zomrel v jednej z miestnych nemocníc bez toho, aby nadobudol dostatok duševných síl na vysvetlenie svojho nelichotivého stavu.
Poe mal temno nielen na špičke pera, ktorým napísal majstrovské hrôzostrašné epické básne ako Havran či Jama a kyvadlo, ale aj hlboko v duši. V baltimorskej spoločnosti bol známy ako alkoholik a príležitostný výtržník, nevyhýbal sa vraj ani všetkých dostupným narkotikám svojej doby. Pravdepodobne práve toto vysvetľuje aj povahu jeho smrteľného rozpoloženia.
V podaní Johna Cusacka sa však zbedačený literát, balansujúci na hrane medzi genialitou a šialenstvom, stáva plnohodnotným hrdinom. Ak nie priam rytierom či osudovým Rómeom, ktorého šialenstvo je len priehľadným plášťom rojka a exhibicionistu. A hoci nie je ťažké dať sa uniesť Cusackovým presvedčivým a oduševneným herectvom v kombinácii so slušne vystavanými dialógmi, funguje to, len kým sa nad tým divák po prvý raz nezamyslí. S odstupom času už film pôsobí až takmer banálne, i keď sa mu nedá uprieť zábavnosť a zdravé tempo.
Škoda Poea aj Cusacka
Havran rozhodne nie je biografiou. Aj keď údajne ponúka vysvetlenie toho, čo sa mohlo Poeovi v posledných dňoch života prihodiť, ťažko uveriť, že by práve toto bola pravá motivácia filmárov. Najskôr len hľadali zámienku pre nakrútenie divácky vďačného mixu sadistického trileru na spôsob nekonečnej série Saw a dobovej kostýmovej love story. Tú prvú rovinu zastupujú efektné krvavé vizualizácie Poeových básní, tú druhú dojímavá romanca s krásnou Emily (Alice Eve), ktorá sa ocitne v rukách tajomného vraha. Dolapiť ho má spolu s ambicióznym detektívom Fieldsom (Luke Evans) práve Poe – vrah sa predsa inšpiroval jeho tvorbou.
Cusack má strhujúcu hereckú energiu – keď je v pohybe, divákovo oko priam poskakuje po plátne, a keď prehovorí, vraví akoby celým telom aj dušou, čo sa obzvlášť dobre „počúva“. Ťažko si predstaviť, čo by vlastne Havran bez neho mohol divákovi ponúknuť. Asi len ďalšiu priemernú napodobeninu filmu Z pekla s tuctovým fantómom psychotikom a jeho do tmy kričiacimi obeťami.
Cusackov Poe by si však zaslúžil aj lepší film. Vidieť, že ho napriek odľahčenému žánru a pomerne nízkym nárokom scenára nezanedbal a dal mu zo seba to najlepšie. Scenár, naopak, využil nesmierny potenciál svojho hrdinu a jeho nekonečnej fantázie len veľmi krátkozrako – a s trochou kreativity by išlo z Poea (aj z Cusacka) „vytrieskať“ naozaj dosť. Ostáva teda už len tešiť sa na ďalší úlet do vôd bohapustej fantázie – snímku Abraham Lincoln: Lovec upírov, ktorá je podľa všetkého už na ceste aj do slovenských kín.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Havran / USA 2012 / réžia: James McTeigue / scenár: Ben Livingston, Hannah Shakespeare / hudba: Lucas Vidal / hrajú: John Cusack, Alice Eve, Luke Evans, Brendan Gleeson, Kevin McNally a iní / slovenská kinopremiéra: 26. apríla
