Božská Marlene

Azda žiadna iná nemecká herečka sa vo svete nepreslávila tak ako Marlene Dietrichová. Sebavedomá, húževnatá, provokujúca kráska. A zaujímavý človek, ktorý má okrem umeleckých ocenení aj vyznamenania za svoju angažovanosť počas vojny. Od jej smrti ubehlo už dvadsať rokov.

12.05.2012 06:00
James Stewart, Marlene Dietrich Foto:
Marlene Dietrichová a James Stewart
debata

„Matka Tereza s lepšími nohami,“ povedal o Dietrichovej režisér Billy Wilder, ktorý s ňou nakrútil filmy Zahraničná aféra či Svedok obžaloby. Prečo sa podľa neho stala jednou z najvýraznejších tvárí v dejinách filmu? Lebo ani zďaleka nevyzerala obyčajne a na pôsobivosti jej pridával aj spôsob chôdze, prízvuk, štýl obliekania. Pred kamerou sa vedela perfektne „predať“ – vycítila, kedy je správne svetlo a ako sa doň čo najvhodnejšie napózovať. A že sa zaujímala o technické aspekty nakrúcania, potvrdil aj režisér Josef von Sternberg. Ten, ktorý jej filmom Modrý anjel (1930) vydláždil cestu do Hollywoodu a nasledujúcou snímkou Maroko upevnil jej pozíciu na americkom trhu.

Rodáčka z nemeckého Schönebergu sa pôvodne intenzívne venovala hre na husliach, ale keď si zranila zápästie, začala sa viac zaujímať o herectvo. Objavovala sa v kabaretných a revuálnych programoch, v divadelných inscenáciách a počas 20. rokov minulého storočia účinkovala i vo viacerých filmoch. Dramatik Volker Kühn v dokumente venovanom Marlene Dietrichovej hovorí, že v tom čase zosobňovala všetko, čo Berlín po prvej svetovej vojne hľadal. Bola mladá, emancipovaná, bez rešpektu k autoritám. Na jednej strane úžasne nezávislá, no zároveň v sebe mala aj istú disciplínu.

Marlene sa vydala ešte pred odchodom do Ameriky. Za manžela si zobrala Rudolfa Siebera a hoci mala počas života nejednu milostnú aféru (s mužmi aj ženami), nerozviedla sa. So Sieberom udržiavala priateľstvo a nachádzala v ňom oporu. Horšie to už bolo s jej vzťahom k Nemecku. Najmä v čase predvojnového antisemitizmu, keď chceli predstavitelia totalitnej moci zapojiť do svojej propagandy známych umelcov. O návrat Dietrichovej sa usiloval aj Goebbels, ktorý ju obdivoval. Neuspel a nemecká tlač začala herečke vyčítať, že uprednostňuje prácu pre Hollywood, kde je silné židovské zázemie. Navyše požiadala o americké občianstvo a počas vojny cestovala do vojenských táborov v Európe či severnej Afrike, aby podporila spojenecké jednotky. V Nemecku ju preto označili za zradkyňu vlasti.

Po vojne sa Dietrichová dostávala pred kameru zriedkavejšie, do svojich filmov ju však obsadili takí uznávaní tvorcovia ako spomínaný Wilder, Alfred Hitchcock (Hrôza na javisku), Fritz Lang (Ranč zlosynov), Orson Welles (Dotyk zla) či Stanley Kramer (Norimberský proces). Napriek tomu ju viac bolo vidieť na javiskách, kde sa venovala spevu a opäť zažívala úspech s piesňami ako Lili Marleen, za ktorú jej kedysi tlieskali americkí vojaci.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba