Keď musíš vysvetľovať, že si tiež človek

Čerstvá oscarovka v kategórii krátkometrážny hraný film Vzdialené svety (Two Distant Strangers) je na očiach divákov v on-line distribúcii Netflixu a hneď v úvode sa žiada poďakovať za existenciu internetu.

, 14.05.2021 09:00
Vzdialené svety - film Foto:
Raper a herec Joey Bada$$ a Andrew Howard vo filme Vzdialené svety.

Krátke filmy to majú s kinodistribúciou stále ťažké, v bežnej ponuke kín ich môžeme vidieť len v rámci špeciálnych uvedení, ako predfilmy či počas samostatných prehliadok. Navyše, ak má film viac ako polhodinovú minutáž, ako predfilm neobstojí, a tak sa do masovej pozornosti najľahšie dostane práve na internete.

Oscarovka pre tému rasizmus

Vzdialené svety získali Oscara hlavne pre aktuálnu tému rasizmu, ktorú režiséri filmu Travon Free a Desmond Roe reflektujú. Toto ocenenie nehovorí mnoho o filmárskych kvalitách diela, skôr je gestom akadémie, ktorá si každým rokom čoraz viac uvedomuje svoju zraniteľnosť.

Filmami nominovanými aj víťaznými svoju neslávnu oscarovú reputáciu postupne napráva. Akadémia nechce znášať obvinenia, že jej rozhodnutia kopírujú pracovné podmienky v Hollywoode, kde je stále najviac „zamestnancov“ bielych mužov a dominujú maskulínne témy.

Oscar vysiela do sveta angažované signály, že mu záleží na právach menšín, žien a na témach, ktoré hýbu civilizovaným svetom. Chce ukázať, že filmový priemysel je v skutočnosti rozmanitý.

Najlepší scenár má tento rok tiež kvalitatívne podpriemerný film Nádejná mladá žena, ale pre svoje tematické spojenie s kauzou Me Too si pozornosť podľa všetkého naozaj zasluhuje.

Navyše ho natočila a napísala debutujúca filmárka, takže klasické výčitky, že Hollywood patrí výhradne mužom a Oscar je len pre slávnych bardov, tento rok akadémia skutočne obmedzila na minimum. No vráťme sa k najlepšiemu hranému „kraťasu“ roka.

Dialóg namiesto vojny?

Carter je čierny muž a zobudí sa u peknej Afroameričanky, s ktorou stvrávil noc. Chce ísť za svojím psom, no zasekne sa v časovej slučke. Prebúdza sa zas a zas do rovnakej nočnej mory. Keď Carter vylezie od milenky na ulicu, okoloidúci policajt sa na neho okamžite zameria a v priebehu pár sekúnd dusí podozrivého černocha na chodníku, inokedy rovno strieľa.

Carter okamžite zistí, kadiaľ cesta nevedie. Keď vyčerpá všetky dostupné nástroje ako útek, vzdorovanie či snaha domôcť sa práva, snaží sa dostať situáciu pod kontrolu rafinovaným rozhovorom. No žiadny z jeho nápadov situáciu nedokáže zvrátiť. Podobne je to v realite, keď sa raz niekto rozhodne nenávidieť, len ťažko zo svojich predsudkov poľaví.

Freeho scenár veľmi evidentne a popisne nadväzuje na zabitie Afroameričana Georgea Floyda policajtom bielej farby pleti v USA. To rozpútalo celosvetové protesty proti inštitucionali­zovanému rasizmu v Amerike a diskriminácii obyvateľov iných etník.

Autori naznačujú, že jedným z východísk z rasizmu ako spoločenskej normy, z nadradenosti jednej rasy nad ostatné, teda z problémov starých ako ľudstvo samo, je dôsledný a opakujúci sa dialóg. No tak jednoducho a rýchlo, ako autori vo filme aj naznačujú, to predsa len nepôjde.

Ich film je tézovitý, policajt má vo svojich hodnotách jasno, nemieni sa ich vzdať, aj keď ho vystavia úvahám. Nad situáciou premýšľa, no jeho vnútorné presvedčenie nemení ani fakt, že svojej obeti na okamih uverí, že je tiež človekom.

Scenáristická hra je neveľmi zručným konštruktom, no vo výsledku pomerne presne pomenúva, čo je príčinou obojsmerne vedenej vojny. Jeden film vo vnímaní rasizmu hlboko zakorenenom v spoločnosti zvrat nespraví, no ako nástroj na komentovanie súčasnosti slúži výborne. Viac takých a lepších.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Oscar #krátke filmy #film