„Je to človek, ktorý musí vedieť počúvať a sústrediť sa na ostatných ľudí. To sa k nemu, myslím, veľmi hodí,“ povedala Anna Geislerová o Rodenovej úlohe v seriáli Terapie, kde stvárňuje psychoterapeuta. Vľúdneho a ústretového, ale nie prehnane otvoreného. Jeho klientov to občas až dráždi. Radi by vedeli, čo si ten rozvážne pôsobiaci muž v skutočnosti myslí. Čo sa v ňom odohráva. No a v Rodenovom podaní to zaujíma aj divákov, takže tá odmeranosť neznamená fádnosť. Skôr sa zdá, že je za ňou zložitý mechanizmus myšlienok a emócií. Azda i čosi dramatické.
Novinári by sa zase radi dozvedeli viac o samotnom Rodenovi, ale ten si stráži súkromie, rozhovory neobľubuje a ak aj nejaký urobí, väčšinou je stručný. „Nech si o mne píšu novinári, mne to neprekáža, ale nechcem dávať rozhovory. A už vôbec nechcem vysvetľovať, prečo nerobím rozhovory. To potom vyzerá, že som nafúkaný, ale tak to nie je,“ uviedol pred tromi rokmi pre Lidové noviny. V každom prípade sa o ňom napríklad vie, že kúpil zámok Skrýšov a postupne ho opravuje, chová kone a nedávno v Brne krstil edíciu vín, ktoré nesú jeho meno. Žije s herečkou a výtvarníčkou Janou Krausovou, bývalou partnerkou jeho kolegu Jana Krausa, ktorý je zase s Rodenovou expartnerkou Ivanou Chýlkovou.
Karel Roden sa narodil v Českých Budějoviciach, pričom jeho otec i starý otec boli hercami. On sa po štúdiu na Strednej priemyselnej škole keramickej v Bechyni prihlásil na pražskú DAMU a absolvoval ju v roku 1985. Už predtým sa však objavoval pred kamerou a dnes je jeho filmografia poriadne rozsiahla. Okrem českých snímok ako Čas sluhů, Král Ubu, Tajnosti, Lidice či Štyri slnká účinkoval aj po boku Roberta De Nira v americkom trileri 15 minút alebo v tituloch Blade¤2, Nepriestrelný mních, Hellboy… A hrával zároveň v divadlách. Na konte má Cenu Alfréda Radoka (za hru Velkolepý paroháč) i Českého leva (za film Hlídač č. 47).
V seriáloch sa objavuje len zriedkavo, no Terapie bola dobrá voľba a v súčasnosti už HBO Česká republika pripravuje jeho druhú sériu. Roden vlani o projekte pre Pravdu povedal: „Terapie je veľmi dobre napísaná. Má zvláštny tvar, ktorý si vyžaduje sústredenosť a premýšľanie. Nie je to nudný seriál, naopak, je napínavý. Treba vidieť zopár epizód, aby do toho človek prenikol. Divák, ktorý chce vidieť niečo "akčnejšie“, možno stratí trpezlivosť, ale ak postavy v Terapii sedia a rozprávajú sa, neznamená to, že sa tam nič nedeje."
