Sľub znie síce príjemne, ale o to nepríjemnejšie je vedomie jeho nenaplniteľnosti. Veď Jardova rodina nemá z čoho žiť. Na tej dovolenke by ju možno rád videl režisér Jiří Vejdělek, ktorý by z toho vymodeloval komédiu pre široké publikum. Poupata však nakrútil Zdeněk Jiráský a jeho sociálna dráma nemá nič spoločné s pozvánkou na únik do sveta luxusu a splnených túžob.
Príbeh sa odohráva v priemyselnej oblasti, v prostredí, ktoré silne pripomína minulosť a ľudí, zdá sa, paralyzuje. Viacerí sa v tej špine zabývali, vrástli do nej a podľahli systému stereotypného prežívania. Ak sú tu pokusy o „únik“, potom také, ktoré postavy iba mocnejšie ukotvujú a ponárajú do miestneho chátrania. Ako Jardu, ktorý skúša šťastie v hre, čím sa čoraz viac zadlžuje. Jeho syn Honza sa zase „fláka“ s partiou, popíja v krčme a fajčí marihuanu. Aj dcéra Agáta sa „fláka“ a hoci vraví, že by bolo dobré odísť, tiež sa chytila do pasce a musí riešiť, ako naloží so svojím tehotenstvom. Nevie. No a Jardova žena zatiaľ nacvičuje nejaké smutno-smiešne spartakiádne číslo. Smutno-smiešny je pritom aj párik vietnamských obchodníkov, ktorí v tom svete pôsobia nemiestne a stratene.
Príbeh Poupat sa odohráva v čase Vianoc, ale netreba očakávať pokojné, radostné a štedré sviatky. Jiráský nám namiesto toho ukazuje, ako sa tmavými ulicami motajú podgurážení mladíci v kostýmoch Mikuláša, anjela a čerta, pričom to ich vyvádzanie napokon vyústi do nešťastného konca. Na ňom potom vidno režisérov zmysel pre inscenovanie obrazovo zaujímavej situácie, ktorá zároveň vypovedá o povahe a atmosfére prostredia.
Pre Jiráskeho sú Poupata celovečerným hraným debutom, predtým však nakrútil niekoľko dokumentov a tieto skúsenosti sa mu darí zúročovať. Okrem toho, že dobre pracuje s prostredím a využíva jeho náladotvorný potenciál, vie postavy presvedčivo spojiť s ich sociálnym statusom a uveriteľné sú aj problémy, ktoré im predkladá. Prospešné bolo i rozhodnutie neobsadiť do tejto sociálnej drámy okukaných a populárnych hercov. Iste, Vladimír Javorský známy je, ale v tomto prípade to bol vhodný výber, čo potvrdil svojím hereckým prejavom – nenúteným, bez veľkých dôrazov, no výpovedne presným.
Napriek tomu sú vo filme momenty, ktoré v divákoch môžu podnietiť pochybovačnosť. Ako je napríklad bizarný dejový motív, keď si chce mladý Honza naivne získať striptérku, až si ju napokon odkúpi a privedie domov, aby spolu žili. Alebo prístup Agáty, ktorá dokáže celkom dospelo zhodnotiť problém vo vzťahu svojich rodičov a je ním rozhorčená, sama sa však až prekvapujúco bezhlavo spustí s kamarátom svojho priateľa…
Šťastné a veselé Vianoce sa tu teda nekonajú, no v závere sa dočkáme ohňostroja. Žeby predsa len happy end? To ťažko.
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Poupata / ČR 2011 / scenár a réžia: Zdeněk Jiráský / hrajú: Vladimír Javorský, Malgorzata Pikusová, Marika Šoposká, Josef Láska a iní / slovenská kinopremiéra: 17. mája
