Nakrútila ho Zuzana Piussi, ktorá sa často zaoberá závažnými a obchádzanými témami. Takže aj reakcie na jej filmy bývajú rozporné. Pre titul Anjeli plačú to platí tiež. No a na novom DVD je ešte ďalší príspevok do dôležitej diskusie – „dokumentárna detektívka“ Koliba (2009), ktorá sa zaoberá osudom bratislavských filmových ateliérov. Opäť v réžii Piussi.
V réžii Piussi znamená aj to, že divák môže zostať zaskočený. Nie je v tom, ako autorka pracuje s telesnou intimitou protagonistu počas jeho rozprávania o ťaživých zážitkoch z mladosti, iba prehnaný pokus o provokatívny výkrik? Nie je to len naivné romanticko-rebelantské gesto, keď si dvaja muži pred oltárom v kostole nasadia prstienok? Okolo viery v Boha a veriacich sa pritom točí viacero scén dokumentu Anjeli plačú. A je tu aj zaujímavý prípad muža, ktorého priťahuje rovnaké pohlavie, ale ako veriaci sa rozhodol hľadať inú cestu. Napokon si našiel ženskú partnerku, s ktorou má tri deti, ale zdá sa, že ten zväzok nie je šťastný a manželia sa trápia.
Nakoľko sú podobné príbehy rozšírené, to zostáva otázne. Ale neraz už bolo počuť také názory, aké vo filme prezentuje jeden z kňazov, ktorý hovorí, že homosexuáli sú morálne poškodení a dokonca si chce vypomôcť prirovnaním k pedofilom. Je dobré, že Zuzana Piussi neopomína tento (temný) odtieň v debate na danú tému. Jej film však nie je „diskusným vyzvŕtavaním“ témy. Pozostáva z krátkych náhľadov do života niekoľkých homosexuálov a diskusia, tá sa medzi divákmi rozprúdi až po jeho skončení. Takmer isto. Veď Anjeli plačú i Koliba sú dielom autorky, ktorá chce pripomínať opomínané a vie dráždiť.
