Recenzia: Tápanie Marieke

Žijú ako zaseknutí kdesi hlboko v minulosti. To si o svojich rodičoch myslí nejedno dospievajúce dieťa. Aj hrdinka belgicko-nemeckého filmu Marieke, Marieke vyčíta svojej matke, že je z nej už roky smutná vdova bez nového muža. V tomto príbehu sa minulosť spája s nevypovedaným tajomstvom. A do toho znie pieseň Jacqua Brela, ako namiesto vrúcnej lásky iba studený vietor fúka.

27.05.2012 12:00
Jan Decleir stvárňuje Jacobyho, ktorý sa... Foto:
Jan Decleir stvárňuje Jacobyho, ktorý sa priatelil s otcom mladej Marieke (Hande Kodjaová), no ona ho nestihla dobre spoznať.
debata

Marieke, tak sa volá spomínaná hrdinka. Má dvadsať rokov, žije s matkou, pracuje v čokoládovni a nemá veľa priateľov. Teda aspoň priateľov svojho veku. Zato sa stretáva so starými mužmi a udržiava s nimi intímny vzťah. Tvrdí, že sú oveľa zaujímavejší ako mladí. A že milovanie sa s človekom, ktorý už cíti tiaž ubiehajúceho času, je výnimočné. Telá svojich partnerov si pritom zvykne fotografovať.

Marieke prišla o otca, keď mala osem rokov. Jej matka Jeanne sa k tej smrti nerada vracia. Nechce vidieť ani manželovho dávneho priateľa Jacobyho, ktorý sa po dlhom čase vracia. Jeanne je uzavretá, ale práve v tom, ako sa bráni hovoriť o minulosti, cítiť, ako silno sa do nej zapísala. A že sa spája aj s niečím, o čom Marieke nevie. Dievča tak nemá ani zásobu otcových fotografií. Vníma ho v sebe, no chýbajú jej spomienky, orientácia v uplynutom čase. Azda aj preto si tak zanietene zaznamenáva svojich milencov.

Scenáristka a režisérka Sophie Schoukensová, pre ktorú je Marieke, Marieke celovečerným hraným debutom, využila postavu Jacobyho na to, aby hrdinka príbehu predsa len nahliadla do minulosti spojenej s jej otcom. Jacoby začína vypĺňať prázdne miesta a Schoukensová sleduje reakcie Marieke. Autorka navyše umocňuje konflikt medzi dcérou a matkou, takže na dievčati sa čoraz viac prejavuje citový zmätok a osamelosť.

Tie tajomstvá minulosti sa však režisérke nedarí presvedčivo stvárniť ako čosi, čo dokáže zásadne, a pritom celkom prirodzene hýbať vnútorným svetom hrdinky. Z jej správania tak môže byť trochu zmätený aj divák. Akoby mu Schoukensová rozprávala niečo vynútené, umelo vyvolané. Že vie vystavať výbornú scénu, to sa potvrdzuje napríklad pri Mariekinom pokuse o zmier s matkou, keď pre ňu pripraví oslavnú večeru a ona ňou pohrdne. Jednoduchá, no pritom zaujímavá a uveriteľná situácia, ktorá dobre zachytáva hrdinkino poníženie a sklamanie.

Lenže pri tom vypovedaní o citovom prežívaní dievčaťa sa dočkáme aj situácií, ktoré síce celkom pekne vyzerajú, ale neznamená to, že sú zároveň zaujímavé alebo presvedčivé. Sophie Schoukensová chcela pravdepodobne dosiahnuť, aby v jej príbehu malo dôležitý význam každé objatie. Divákom však môže zostať postava Marieke (aj snímka samotná) vzdialená.

Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5

Marieke, Marieke / Belgicko, Nemecko 2010 / scenár a réžia: Sophie Schoukensová / hrajú: Hande Kodjaová, Caroline Berlinerová, Jan Decleir, Barbara Sarafianová / slovenská kinopremiéra: 17. mája

© Autorské práva vyhradené

debata chyba