Zápisník a tisíc prestrojení
Cassandra (Carey Mulliganová) je čerstvá tridsiatnička, čakala ju budúcnosť lekárky, namiesto toho však zostala po vysokej škole visieť vo vzduchoprázdne. Je zaseknutá v rodičovskom dome a pracuje ako čašníčka. Dôvod je jednoduchý, hrdinka tohto príbehu si v sebe nesie traumatický zážitok. Spracúva krivdu, ktorá bola spáchaná na jej najlepšej priateľke. Tá svoju bolesť neprežila a Cassandra teda po nociach potajme napĺňa pomstu nielen za ňu, ale za všetky ženy, ktoré sa stali pod vplyvom alkoholu obeťami sexuálneho zneužitia.

Predátormi sú v tomto filme výhradne muži, no hlavná hrdinka sa stavia do pozície bojovníčky, aby ich počas nočných výjazdov prekvapovala a otáčala zbraň proti nim. Potupa má byť pre nich šokovou terapiou, akýmsi katarzným kopancom. Aby svoje hriešne chúťky prestali napĺňať na neznámych ženách, ktoré odprevádzajú v podnapitom stave k sebe domov. O tom, či takéto prostriedky, ktoré v prípade Cassandry svätí účel, padnú na úrodnú pôdu, možno len silno pochybovať. Hrdinka si nimi lieči nadobudnutú frustráciu z nedôvery voči mužskému pokoleniu a vlastnú bolesť zo straty kamarátky. Kto chce, nech sa stotožní s Cassandriným bôľom, na odkrytie hlbších rýh problematiky však takáto premisa ani zďaleka nestačí.

Fennellová ladí príbeh do tragikomických polôh, zdobí ho popkultúrnou estetikou, neónovými farbičkami, pestrými prestrojeniami a hitmi z nultých rokov, no keď jej vykonštruovanú moralitu odkryjeme na holú kosť, zostane pred nami téza rozkročená do dvojhodinovej minutáže. Muži sú podľa nej chlipníci, nech sa deje čokoľvek, obvineniu z predátorstva sa v jej očiach len tak nezbavia. Ľahké to nemá ani jedna z vedľajších postáv, ktorá vstúpi do Cassandrinho života a roztopí jej zahriaknuté srdce dávno rezignované na lásku. Pediater Ryan (Bo Burnham) dostane šancu presvedčiť milované dievča o svojej čistote, pod vplyvom scenáristicky nešikovne zosnovaných udalostí však padne „na hubu“ rovnako, ako všetci antagonisti, ktorých k antagonizmu predurčuje najmä pohlavie.

Utopená v predsudkoch
Cassandrin plán škrtať v zápisníku mužov, ktorých načapala počas výjazdov na hruškách, cituje klišé béčkových teenagerských filmov a rovnako exploatované a prevarené sú aj ďalšie motívy či zvraty zauzľujúce dej. A to je veľká chyba, pretože tento film chce ťažiť práve z tajomna a akcie. Fennelová síce premisu zámerne zjednodušila a príbeh nesie uhrančivá hlavná postava, no aj napriek všetkým snahám jej bytostne chýba hĺbka. Polohy rozprávania sú chválitebne premenlivé, ústredný je civilný príbeh lásky. Tragédia vnútorného rozpoloženia citlivej hrdinky je skomplikovaná jej cynickým nadhľadom a chladnými motiváciami, no v mnohých momentoch sa Fennellovej naratívne zbrane zaseknú a náboj nevystrelí. Stotožniť sa s postavou znemožňuje jej vyumelkovanosť, scenáristka ju jednoducho potiahne za nitky zakaždým, keď sa jej to hodí. Občas jej nápad ani poriadne nesúvisí s príbehom.

V tomto filme úraduje žánrové zjednodušenie a aj preto k dôslednému dialógu o problematike nedochádza. Sexuálne obťažovanie je totiž stále spoločenskou normou a normou zostáva aj mlčanie obetí. Aj napriek Mee Too, aj napriek všetkým súčasným aktivitám volajúcich po zmene a aj napriek odstrašujúcim kauzám celebrít a politikov, ktoré sa v pravidelných intervaloch prevalia. Stále platí staré známe: čo sa stane opitej žene v bare, zostáva v bare. Téme sa omnoho nápaditejšie a dôslednejšie venuje séria Môžem ťa zničiť scenáristky a predstaviteľky hlavnej postavy Michaely Coelovej, ktorá pri písaní vychádzala z vlastnej skúsenosti so znásilnením. Na pozadí tejto udalosti však odkrýva povrchnosť mileneckých vzťahov, neschopnosť dôverovať a zblížiť sa na inej ako na instantnej telesnej úrovni. Obete a predátori si tu vymieňajú úlohy v jedinej scéne, na rozdiel od Nádejnej mladej ženy, ktorá sa za roh spochybňovania rozhodla nevykročiť. Fennellová sa to skrátka rozhodla ponechať čierno-biele. Problém si však pýta omnoho viac.