Dielo popretkávané typickými popovičovskými kresbičkami je príbehom malej "čhajori“ z miestnej balockej rómskej osady a nerómskeho chlapca, žiakov štvrtej triedy miestnej základnej školy, ktorí ostanú v rámci výtvarnej výchovy "po škole“. Film zobrazuje vývoj ich vzťahu, od vzájomného odmietania až po zrod priateľstva. Autor hudby vo filme je Ľubo Belák.
„Prečo práve Čierny Balog? O spoluprácu sme požiadali túto základnú školu aj pre dobrý kontakt na jednu z učiteliek, Marianu Giertlovú, ktorá napokon vo filme aj vystupuje,“ hovorí známy autor animovaných filmov a večerníčkov pre deti Ivan Popovič. "Vedenie školy nám veľmi ochotne vyšlo v ústrety a vyhradili nám čas na nakrúcanie, ktoré sa uskutočnilo počas bežného vyučovacieho procesu v škole. Pomohli nám aj vytypovať dievčatko, ktoré vo filme hrá, je to Lívia Baranová z miestnej osady. Je to živáčik a od začiatku chcela veľmi hrať v tomto filme.“ Práce na filme na dosť dlhý čas prerušila pandémia, a keďže sa nechodilo do školy a zatvorené boli aj kiná, dlho sa čakalo aj na možnosť predpremiéry. "Chceli sme film najskôr premietnuť deťom a rodičom v tejto škole,“ vysvetľuje Dávid Popovič. "Oficiálna premiéra v kinách je plánovaná na jeseň.“
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Zo všetkých žiakov ZŠ v Čiernom Balogu je približne 30 % rómskych. Päťtisícová obec so známou čiernohronskou železničkou a lesníckym skanzenom vznikla v minulosti spojením viacerých drevorubačských osád, domáci jej humorne hovoria aj "United States of Black Balog“. "V porovnaní so 70. či 80. rokmi celkový počet detí v škole klesá, ale podiel rómskych detí stúpa. Chodia sem zo štyroch okolitých osád a svoju úlohu zohráva najmä vzdialenosť. Rodiny, ktoré žijú bližšie pri špeciálnej základnej škole v osade vo Vydrove, dávajú svoje deti tam, hoci tie deti nemajú nijaké mentálne postihnutie. Naopak, Rómovia z osady hneď vedľa našej školy chcú deti dávať k nám, aj keď je dieťa slabé. Je to o pohodlnosti rodičov. My sa vždy snažíme o to, aby dieťa chodilo tam, kam patrí,“ dodáva dlhoročná riaditeľka Ľubica Vránska, ktorá v tejto škole pracuje 30 rokov. Pomerne veľa rómskych detí sa "prehryzie“ až do 9. ročníka, dokonca niektorí pokračujú aj na dvoj- či trojročke v Brezne. "Tie deti nie sú hlúpe, škoda ich je. Ak by vyšli z iného prostredia, kde rodičia vzdelanie považujú za prioritu, veľmi by to pomohlo. Ale to platí aj o deťoch z nerómskych rodín.“
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Miro jilo zachytáva detských protagonistov, animuje ich kresby a tiež poukazuje na významnú úlohu školy a jej žiakov pri formovaní a výchove detí. Myšlienka je univerzálna a zrozumiteľná, čomu pomáha aj príbeh a animácie bez využitia dialógov. "Fenomenálny huslista a skladateľ Ján Berky Mrenica bol dlhé roky náš sused. Naše rodiny bývali v jednom paneláku v Karlovej Vsi. Bolo len otázkou času, kedy sa zo susedov stanú priatelia. Náš film je venovaný jeho pamiatke,“ dodáva Ivan Popovič. Miro jilo sa bude premietať ako predfilm ku filmu Gogo v sieti kín Asociácie slovenských filmových klubov.
