Foto: BONTONFILM
V každej dobe ho ľudia prežívajú inak, ale niečo pretrváva: aj v 21. storočí sa mamičky delia s kamarátkami o zážitky a skúsenosti. A nielen s kamarátkami – s celým svetom. Taká je najmä influencerka Sára (Hana Vagnerová), ktorá s fanúšikmi prežíva aj svoj pôrod. Samozrejme, partner (Jakub Prachař) musí účinkovať tiež. On je otecko aj kameraman.
Nervozita, zmätky, ale vysielanie z pôrodnice sa podarí. Dievčatko je na svete, diváci sú dojatí, ale pohľad na bábätko prežívajú najmä tri Sárine kamarátky. Počas reportáže zo sály sedia na sedačke pred monitorom a s rodičkou naozaj cítia.
Jedna z nich, Hedvika (Petra Hřebíčková), má už ročné dieťa, druhá, Zuzana (Sandra Nováková) dokonca deti dve, a tretia kamarátka Eliška (Gabriela Marcinková) práve s tehotenstvom začína. Mladé ženy sa poznajú dávno, no čoraz viac ich spája aj čerstvé materstvo.
Šťastie našli v ruine
Každý pôrod má svoj príbeh, lebo dieťa počínajú dvaja, a to už je dosť na román. Dvaja by sa mali aj starať, mali by žiť v súlade, ale nie vždy to tak vyjde. Aj v tejto partii kamarátov sú problémy.
Divák spoznáva dôvod rozporov, zoznamuje sa s rodinným zázemím postáv a ich rôznymi životnými štýlmi. Nazerá aj do domácností, raz je to v luxusnej vile, inokedy v ruine. Hoci ide o idylický film, stále treba niečo riešiť. Od nedostatku sexu po nadbytok práce. Všetko je však riešiteľné a má humorný podtón.
Foto: BONTONFILM
Režisér Vojtěch Moravec skrátka netlačí na pílu, príbeh odvíja zľahka, v rýchlom tempe, necháva dej bežať v náznakoch. Zámer podporujú aj krátke fotoskice Františka Svěráka, ktorý je synom Jana Svěráka a celý tento film strihal. Dal mu svižné tempo, zdôraznil podstatné, odstrihol zbytočné. Podobná je hudba Ondřeja Brzobohatého, ktorý pridal k filmu aj pesničku (naspievali ju Berenika Kohoutová a David Prachař, v skutočnosti tiež rodičia malých detí).
Je na čo pozerať
Ako vidno, na filme spolupracovali mnohí známi umelci. Svoje role zvládli s pôvabom a sviežo. Postava Petry Hřebíčkovej má vo filme malého chlapčeka a bohatého, no zaneprázdneného manžela (Jiří Langmajer).
Motív "zelených vdov“, ktoré sú uzavreté v zlatej klietke a cítia sa osamelé, bol už síce častejšie spracovaný, ale v Matkách nie je bolestínsky, naopak, je priam rozmarný. Spestrí ho postava mladíka Davida, ktorý by rád zastúpil rozcestovaného manžela (Vladimír Polívka).
Milá je postava rodičky, influencerky, ktorá má na internete vylepšovať skutočnosť, ale robí to napokon bez falše. Je prekvapujúco úprimná a ústupčivá. To platí pre celý film: zvady sa riešia trpezlivo, s porozumením, láskavo, ohľaduplne. Bez hystérie. Ako keby režisér Moravec a autorka námetu Sandra Nováková, ktorí sú v reálnom živote manželia, chceli spoločnosť harmonickejšie naladiť.
Nováková hrá vo filme matku, ktorá je sama. Miluje otca svojich dvoch detí, nezodpovedného vetroplacha (očarujúceho prostáčika vytvoril v šikovnej skratke Václav Neužil), ktorému všetko odpúšťa: on nie je stvorený pre rodinu, ale plodenie mu ide. Táto mamička pochádza z vidieka, spoznávame aj jej rodinné zázemie, plné starosvetskej oddanosti, kde sa mnohé vyriešilo objatím. A rodičia sú záchrana (Alena Mihulová a Ondřej Pavelka).
Naša Gabika
No a štvrtá kamarátka z rodiacej partie je "naša“. Elišku hrá slovenská herečka Gabriela Marcinková, ktorá má priestor na vytvorenie zvláštneho charakteru: je kombináciou úzkostlivosti a uvoľnenosti, ako sa to vyvinulo aj v celej ich rodine.
Jej partner (Štěpán Benoni) stojí pevne na zemi, má zmysel pre humor, ale rodičia (Zuzana Mauréry a Viktor Preiss), sú malomeštiacky pár starého razenia. Ich dcéra – navyše zmietaná materskými hormónmi – to nedokáže zosúladiť.
Marcinková hrá najmä tvárou a je to paráda. Aj v tomto prípade bábätko napokon všetko upraví a aspoň na chvíľu zavládne pohoda. Z tej čerpali tvorcovia filmu Matky.
