Muzikál Annette: Carax sa vrátil s kinom ornamentov

Francúz Leos Carax sa vrátil na plátna kín s muzikálom Annette. Na uplynulom festivale v Cannes, ktorý filmom aj otvoril, si zaslúžil cenu za najlepšiu réžiu. Carax bol na sklonku 80. rokov spolu so Jeanom-Jacquom Beineixom a Lucom Bessonom jedným z lídrov hnutia, ktoré teoretik Raphael Basan označil pojmom cinema du look.

28.07.2021 11:00
annette-adam-driver-marion-cotillard-1108x0-c-d... Foto:
Adam Driver a Marion Cotillardová v hudobnom filme Annette, ktorý otvoril tohtoročný filmový festival v Cannes.
debata

Francúzsky neobarok je kinom ornamentov, spektákla a okázalých gest. Prelína experimentálne formy so žánrovým klišé a hovie si v pátose. Caraxov trpký ľúbostný príbeh dvoch celebrít, ktoré čelia fatalite lásky, nie je výnimkou. S Annette prichádza desať rokov po svojom slávnom filme Holy Motors.

Chvályhodná odvaha

Scenár vrátane dialógov vo forme textov piesní napísali bratia Russel a Ron Maelovci, ktorí tvoria americkú artpopovú kapelu Sparks. Ich štylizovaná javisková performance je blízka Caraxovmu kinu afektov, navyše v naratívnych textoch často odkazujú na klasikov svetovej literatúry. Tvorba hudobného filmu bol náročný proces, skladieb napísali viac ako osemdesiat, pretože príbeh sa v procese menil a napokon si museli z možností vyberať.

Keď si však odkryjeme Annette na holú kosť, dostaví sa sklamanie. Film kopíruje generický príbeh nešťastnej lásky aktualizovaný súčasnosťou (napríklad odkazuje na kauzu MeToo alebo na zneužívanie nadaných detí, ktoré rodičia zapredajú šoubiznisu).

annette-adam-driver-marion-cotillard-1108x0-c-default Čítajte viac Kiná sa už trasú na Caraxov muzikál

Postavy sú zjednodušené a všetko podlieha žánru. Témou je vyprahnutosť slávy a vrtkavosť šťastia. Ošúchaný naratív však zachraňuje Caraxov teatrálny surrealizmus a výkony hercov Marion Cotillardovej a Adama Drivera v hlavných úlohách. Zachraňuje v zmysle, že efektné obrazy a afekty sa vryjú do pamäti, a aj napriek priehľadnosti príbehu Annette rezonuje.

Farbami, gestami a akciou presýtená poetika nemusí byť po chuti každému, expresivitu a emócie však Carax drží tesne pod hranicou neznesiteľnosti. Čo však filmu uberá na kvalite a hĺbke, je príbeh, ktorý nie je v konečnom dôsledku ničím výnimočný.

Je odvážne riadiť sa scenáristickou šablónou a kopírovať všetky predvídateľné chmaty, ktoré divák tisíckrát videl, za to si paradoxne tvorcovia zaslúžia rešpekt. No rezonuje trpká pachuť prázdnoty, zjednodušenia a nenaplnených ambícií preniknúť do komplexnosti vzťahov a lásky.

Aj Magická hlbočina Luca Bessona to mala v 80. rokoch s dobovou kritikou ťažké, a dnes je kultovým filmom. Široké čítanie si žiada aj Caraxova Annette. Aj napriek tomu, že v príbehu toho divák mnoho nenájde, je dôležité uvedomiť si ho v kontexte s umeleckými ambíciami autora.

Nie náhodou sú hlavné postavy zo sveta mainstreamovej kultúry, ich identity drví zverejňovanie, umelý kult osobnosti a toto nablýskané prostredie definuje v príbehu všetko vrátane osudu ich dieťaťa.

Neprekáža, že vidíš dopredu

Dvaja sa zamilujú. Ona je krehký kvet, on je grobian so šarmom. Obaja sú slávni. Narodí sa im dieťa, ktorého výchovu musia skĺbiť s rozbehnutými kariérami. Všetko sa zbehne rýchlo, ich láska chladne, mení sa na výčitky, hnev. V ich živote sa za nočnej búrky na mori stane čosi zlé a sladkosť krásy sa mení na monštrum.

Je len otázka času, kedy bude zlo potrestané. Klišé je cieľ, tak nech. Pozeráme sa na kino obrazov a hladný pohľad Caraxova imaginácia maximálne saturuje.

Muzikál je jedným z najstarších žánrov, spája sa s divadlom a tomu je podriadená aj filmová poetika. Žánrové pravidlá využíva, ale aj inovuje, bičuje emócie, hrá sa s efektnosťou formy, ktorá zo zásady prevyšuje obsah, a presne tak to chce u Caraxa byť. Svojich Milencov z Pont-Neuf (1991) však neprekonal.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #film #filmová recenzia