Režisér to pôsobivo vyjadril aj prostredníctvom posledného sprchovania Tomáša Hisema na pracovisku, pri ktorom po šichte zmýva z tváre čierny prach a do kanála odtekajúca voda obmýva aj posledný ohorok, ktorý vyfajčil ako baník. Teraz ho čaká nová šichta: musí si nájsť inú prácu. A v bani to už nebude, lebo o uhlie nie je záujem, zaznie vo filme. Treba sa rekvalifikovať. Na tom by nebolo nič čudné, veď taký je dnes život, ale Tomáš predsa prekvapí. Rozhodne sa stať programátorom. Je takáto premena vôbec možná? Veď baníci sú drsní chlapi, pracujú pod zemou, dolujú a namáhajú sa, kým programátori len zľahka ťukajú po klávesoch a zdá sa, že nič nerobia, no je to dobre platené. Tomáš sa rozhodne, že do toho fajnového sveta prenikne.
Striptíz by už nezabral
Kedysi platilo heslo: Ja som baník, kto je viac?! Dnes by sa dalo niečo podobného povedať o programátoroch. Je to špičkové povolanie, ktoré si vyžaduje človeka na úrovni doby, znalosť angličtiny je samozrejmá, ale vyžaduje sa aj digitálna gramotnosť. Človek by mal byť vo virtuálnom svete ako doma, vlastne – ako v pracovni. Namiesto fárania do šachty naštartovať počítač. To by sa ešte dalo, ale čo ďalej?
Samé neznáme slová, skratky, algoritmy a zátvorky. S takýmto svetom sa na polročnom rekvalifikačnom kurze oboznamuje aj Tomáš. Mnohí z jeho okolia o úspechu tohto kroku pochybujú, on sám sa obáva, či to zvládne, ale nevzdáva sa. A divák to s ním prežíva, lebo Tomáš je veľmi sympatický, má milý úsmev, prirodzenú inteligenciu, sebavedomie a vytrvalosť.
Foto: Filmtopia
Režisér Andrš spracoval prerod baníka na programátora veľmi zábavne a vecne. Film začal nakrúcať ako školské cvičenie, ale postupne projekt narastal. Na počiatku bola zmienka o tom, že prepustení baníci sa môžu uchádzať o prácu programátorov. Nediskriminujúcu ponuku považoval režisér za veľkorysú a vycítil v nej energiu, ktorá film nielen odštartovala, ale pomohla mu aj k viacerým oceneniam, vrátane víťazstva na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave. A z tejto energie čerpá aj divák. Má podobné pocity ako na anglickom filme Do naha! z deväťdesiatych rokov. Tam začali robotníci po prepustení zo železiarní vystupovať so striptízom. Stali sa miláčikmi obecenstva a aj symbolom toho, ako s humorom a dôstojne prekonávať úskalia života. Dnes je iný svet, nahota by už nezabrala, ale aj v tomto filme je niečo podobne hravé a silné, ako v tom anglickom príbehu zo Shieffeldu.
Čítajte viac Filmová smršť v kinách pokračuje: Romantika, komédia, dobrodružstvo aj príbeh baníka
Kamarátstvo zostalo
Do bane už chlapi fárať nebudú, no priateľstvo zostalo. Kamaráti sledujú i naďalej svoje životy a tým aj divák dostáva zaujímavé informácie zo súkromia hlavného hrdinu. Tomáš je rozvedený, má tri deti, aj novú lásku, je futbalový fanúšik. V bani mal zodpovednú funkciu, bol technik, kedysi chodil na gymnázium, pomýšľal aj na vysokú školu, ale skoro sa mu narodilo prvé dieťa, a tak sa musel zamestnať. Ambície však zostali a aj schopnosť obsedieť pri štúdiu. Vie robiť rukami aj hlavou.
Foto: Filmtopia
Baníci vo filme vedú debaty napríklad o tom, aký je rozdiel medzi týmito dvoma spôsobmi práce. Niekto potrebuje niečo rukolapne vytvárať, iný má všetko, čo potrebuje, na monitore. Aj iné diskusie aktérov filmu zaujmú, ale milé sú najmä epizódy z fandenia mužstvu Baníka Ostrava na štadióne. Tam sa vybláznia všetci rovnako. Zjednocuje ich typická „ostraváčtina“ plná šťavnatých slov. Človek sa rekvalifikuje, kultivuje, voňavkuje, upravuje, ale občas si potrebuje aj zarevať. Pobyt na štadióne s kamarátmi poskytuje radosť, ktorá prechádza aj na diváka. Na filme Nová šichta sa uvoľní. Ak o sebe pochyboval, začne si znova veriť a možno sa prihlási aj na programátorský kurz.
