František Vláčil sa učil filmovému remeslu v armádnom filme, vtedy však nemohol vybočiť z propagandistických námetov a inštruktážnych videí. Až koncom 50. rokov sa umiestnil ako režisér v barrandovských štúdiách a začal rozvíjať svoj tvorivý potenciál. Netrvalo dlho a nakrútil tu najdrahší český film 60. rokov.
Jeho historickú drámu Markéta Lazarová s Magdou Vášáryovou v hlavnej úlohe a s hudbou Zdeňka Lišku ponúka streamovacia platforma Dafilms. Vláčilovi venovali špeciálnu retrospektívu. Okrem pohanskej balady o bohu a láske odohrávajúcej sa v stredoveku tu možno vidieť ďalších dvanásť jeho filmov, medzi ktorými sú aj menej známe diela.
V Markéte Lazarovej, podľa historikov najlepšom česko-slovenskom filme, uplatnil Vláčil netradičné naratívne postupy. Rozpráva principiálne skrz detailne komponovaný obraz a prelína reminiscencie a vízie odkazujúc na literárnosť rovnomennej predlohy Vladislava Vančuru.
Uplatňuje poetickú výtvarnosť, úsporné dialógy, čo definuje i jeho ostatnú tvorbu. V tej sa rád vracal do minulosti k historickým námetom, najmä v 60. rokoch. Tému rekatolizácie a náboženského fanatizmu v 18. storočí rozkrýva vo filme Diablova pasca (1961).
Do 13. storočia sa Vláčil vrátil filmom Údolie včiel – nakrúcalo sa v rekvizitách a kostýmoch po Markéte Lazarovej – kde sa voči asketizmu ako dobovej norme vyhraňuje hrdina túžiaci po osobnej slobode a šťastí. Ondreja vychovali nemeckí rytieri, učili ho odriekaniu a pokore.
Mladík však zatúži po ozajstnom svete za múrmi kláštora a vydá sa na cestu domov. Autor sa sústredí predovšetkým na hrdinovo vnútorné prežívanie.
V roku 1977 vznikol v spolupráci so scenáristom Jiřím Křižanom film Stíny horkého léta v hlavnej úlohe s Jurajom Kukurom. Ako bača Ondrej tu čelí nebezpečným neželaným hosťom banderovcom – preživším vojakom, ktorí sa snažia dostať cez beskydské lesy za hranice.
V kolekcii okrem iného nechýba Vláčilova dráma Adelheid ani spomínané inštruktážne videá pre Československý armádny film.
