Zostanú spolu rok, Dominik odloží odchod do Londýna a mamička Nataša (Tereza Ramba, divákom známa napríklad z vinárskej trilógie Bobule aj pod dievčenským menom Voříšková) bude chodiť do výnosnej práce, kým chudobný otecko s umeleckými ambíciami pobudne na materskej. Dominik priam zajasá pri vidine toľkého voľna, už sa vidí, ako píše knihu, kým dieťa spokojne spí v postieľke.
Dá sa prekabátiť život?
Samozrejme, všetko je inak. Pri malom Čeňkovi sa nielenže nedá písať, ale ani spať. Z rodičov sú vyčerpané mátohy, prekonávajú všetky úskalia opatery novorodenca. Sú to však trocha iní rodičia než býva zvykom. Snažia sa byť nad vecou, nepodliehať emóciám, veď vlastne spolu nič nemajú. Iba to dieťa na dohodu. Najmä otecko sa teší, že sa po roku s hotovým románom v talóne vyberie do Anglicka. Dúfa, že Čeňkova mama si nájde dobrého muža a vhodného otecka pre jeho syna.
Takto zhrnutý obsah pôsobí možno až dramaticky, ale film Denník moderného fotra je veselohra, a to dobre zvládnutá. A prináša nový uhol pohľadu. Film je síce o trampotách mladých rodičov, ale venuje sa najmä tomu, ako chcú dnes ľudia prekabátiť život, vymyslieť nejaký lepší model spolužitia, než je bežné. Obyčajne sa to nepodarí a aj v tomto prípade zvíťazí prirodzenosť a tradície. Napriek tomu je však film veľmi svieži a ukazuje, ako sa život mení a človek sa stáva stále slobodnejším. Aj v rodine, aj v citoch.
Výborní starí rodičia
Film mladého režiséra Jana Haluzu je ako kaleidoskop. Situácie sa rýchlo striedajú, ako keby vybuchovali v pestrom ohňostroji. Aj film má denníkový rytmus v súlade s knihou Dominika Landsmana, podľa ktorej vznikol scenár. Epizódy sú stručné a vtipne vystihujú podstatu toho, čo sa deje. Režisér Haluza sa dohodol s Landsmanom, že scenár prispôsobí svojim filmárskym zámerom a potrebám. Obohatil ho aj o vlastné otcovské skúsenosti a zasadil ho do širšieho dejového prúdu. Vďaka tomu nejde len o kroniku zmoreného otca na materskej. Divák sleduje viac príbehov, vzťahov, rôzne postavy.
Tie sú výborne herecky obsadené, a tak film stále prekvapuje. Spoluúčinkuje aj filmová hudba Ondřeja Brouska, ktorá sa na diváka príjemne valí, naliehavá ako detský plač a zároveň je radostnou ódou na život. Celkovo pôsobí film pohodovo, milo, hoci ľudia sú v príbehu rozháraní a bohémsky bytík nádejného spisovateľa sa zmenil na pekný „binec“. Trocha cudzorodo možno pôsobila scéna v hoteli, kde pracujúce mamičky (Tereza Ramba a Lucie Polišenská) na služobnej ceste v hoteli podľahnú smútku za svojimi detičkami a v protiklade s tempom filmu akosi dlho vzdychajú. Tiež zázračné Natašine dizajnérske nápady, ktorými ohuruje vo firme na výrobu hračiek, boli trocha pod úroveň celého filmu.
Vynahradili to však nadpriemerné výkony hercov v úlohách starých rodičov, ktorí neošúchaným spôsobom prezentovali rôzne typy ľudí staršej generácie – od nestarnúcich babiek (Lucie Benešová, Pavla Tomicová) po obetavých starých otcov (Ondřej Malý, Roman Zach). Zaskvel sa aj Robert Jašków v úlohe bodrého šéfa či Lukáš Hejlík ako Natašin šéf a zároveň snaživý nápadník Igorko. Zaujali ale najmä predstavitelia hlavných úloh – Jiří Mádl a Tereza Ramba.
V života sa toho až tak veľa nemení, ale predsa – pred sto rokmi zneuctené devy skákali do studne, dnes si zistia tehotenstvo testami z lekárne a od začiatku si o ňom rozhodujú. Sebestačnosť je však niekedy iba zdanlivá. Tvorcovia zakomponovali do tohto filmu aj scény so snubným prstienkom a zaľúbeným mužom na kolenách. Výjav sa tvári ironicky, ale zdá sa, že na publikum zaberá v pôvodnom význame. Ako keby si svorne pomyslelo: Tak to má byť.
