Bratia Daniel a Jaroslav Siakeľovci nakrútili vo svojej rodnej Blatnici v roku 1921, ešte v dobe nemého filmu, prvý slovenský celovečerný film Jánošík. Vďaka nim sa Slovensko dostalo medzi desať krajín – filmových priekopníkov. Teraz si storočnicu slovenskej kinematografie pripomenieme na tom istom mieste, kde sa film nakrúcal, v Blatnici.
Malebná dedinka Blatnica, ktorá je vstupnou bránou do Blatnickej a Gaderskej doliny, teda vstúpila do dejín slovenského filmu už na samom začiatku,Slovenský filmový ústav a obec v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom pripravili od piatka 27. do nedele 29. augusta trojdňové podujatie, ktoré bude oslavou slovenského filmu.
Foto: TASR
„Filmom Jánošík sa Slovensko zaradilo medzi desať krajín sveta, kde v nemej ére kinematografie vznikol dlhometrážny filmový titul,“ pripomína historik Peter Cabadaj. Podujatie sa bude konať v areáli Prónayovského kaštieľa, v autentických miestach, kde sa nakrúcal prvý slovenský celovečerný film, ktorý otvoril Slovensko filmárom. Samotná Blatnica s jej krásnymi scenériami sa potom stala obľúbenou filmárskou lokalitou, rád tam chodieval a pravdepodobne aj nakrúcal tiež Karol Plicka.
Fotografie z nakrúcania prvého slovenského celovečerného filmu Jánošík v roku 1921
Na podujatí nazvanom Blatnica – 100 rokov na filmovej mape, samozrejme, premietnu storočného Jánošíka, ale svoju premiéru bude mať aj filmový dokument Keď sa povie Blatnica a rovnomenná kniha autora Petra Cabadaja. Blatnicu vo filme pripomenie aj výstava. Na oslavách vystúpi SĽUK s výberom zo svojej tvorby a Slovenské komorné divadlo Martin s piesňami Karola Duchoňa. Počas nedele sú pripravené filmové tvorivé dielne pre deti.
Foto: archív Petra Cabadaja
Prvý film Jánošík z roku 1921 mal dramatickú históriu. „Bratia Siakeľovci ho nakrúcali v slovenskej aj v americkej verzii a pol storočia sa zdalo, že ani jedna z nich sa nezachovala. Jednu kópiu, v americkej verzii, našťastie objavil vo svojej garáži v Chicagu producent filmu Ján Závodný a venoval ju Slovenskému filmovému ústavu. Sám mal pritom kvôli Jánošíkovi veľké dlhy a nechal ich aj svojej rodine, film jeho tvorcov zruinoval,“ hovorí Peter Cabadaj. Ján Závodný pochádzal z Brezovej pod Bradlom a jeho neter Emília Tiršelová pred rokmi v rozhovore pre RTVS priznala, že doma mu hovorili „amerikán, čo ožobráčil rodinu“, lebo na film Jánošík si požičali peniaze aj jeho rodičia, banke ich potom museli splácať všetci súrodenci. Dnes film môžeme vidieť v zreštaurovanej podobe.
Foto: TASR, archív Petra Cabadaja
Obec Blatnica nie nadarmo nazývajú perlou Veľkej Fatry, ale má tiež povesť „slovenskej Tróje“. Okrem krásnej prírody je aj rajom pre archeológov, s nálezmi európskeho významu, pripomína historik. Najznámejším je legendárny blatnický meč z čias Vikingov, ktorý je námetom povestí, ale aj strieborné keltské mince či okolité jaskyne, ktoré slúžili ľuďom ako domov v praveku. Starobylé blatnické domy s klenutými bránami a murovanými sýpkami z konca 18. a začiatku 19. storočia sú ukážkou pozoruhodnej ľudovej architektúry a zároveň pamiatkou na fenomén turčianskeho olejkárstva a šafraníctva, keď pestovanie bylín spolu s výrobou liečiv a obchodovaním s nimi dostalo obyvateľov do okolitého sveta.
Čítajte aj Jánošík strávil polstoročie v garáži
V obci sa nachádza zaujímavý dom, podobný tým, čo si stavali naši obchodníci v Rusku – je to tzv. šafranický ruský dom, ktorý svedčí o úspešnom podnikaní majiteľa. Originál domu bol pôvodne postavený v Nerčinsku na Sibíri. V Blatnici žila Izabela Textorisová, prvá slovenská botanička, i jej sestra Oľga, učiteľka a spisovateľka a z obce pochádza poetka Máša Haľamová zo známeho šafranického rodu. Blatnica zohrala významnú úlohu aj počas SNP.
