Tak je to aj v príbehu nového českého filmu, ktorý vznikol podľa rovnomennej knihy režiséra a spisovateľa Patrika Hartla. Spočiatku sa zdá, že všetko je len zábava, že problémy sa dajú riešiť hoci aj iluzórnym návratom do mladosti. Ukáže sa však, že všetko je inak. Dokonca ani vzťahy v partii štyroch bývalých spolužiakov, ktorí si plne dôverujú, nie sú celkom férové. K reštartu ich životov, ktoré sa nachádzajú v kríze stredného veku, nepomôže ani to, že sa na protest proti vlastným osudom vyzlečú na verejnosti donaha a považujú to za vrchol odvahy a pravdivosti.
Vyzliecť sa vie každý
Touto šokovou terapiou nechcú ani tak provokovať verejnosť, ako prebudiť vlastné sebavedomie. Motív nahoty vyvoláva veľký záujem o film, u niekoho vzbudzuje aj rozpaky, hoci herci úroveň istia. Veď štyroch kamarátov hrajú veľké hviezdy českého filmu – Martin Pechlát, David Švehlík, Hynek Čermák a Martin Hofmann. Podľa dohody sa musia v určitej chvíli, nech sú kdekoľvek, začať vyzliekať. Vznikajú tak vďačné situácie, lebo náhodní svedkovia drevenejú alebo jačia, nastáva panika.
Kamaráti s prezývkami z názvu filmu sa poznajú z gymnázia. Na stretávke po 20 rokoch sa opijú a zdôveria sa jeden druhému, že vôbec nežijú život podľa svojich predstáv. Idú svorne nočnou Prahou popri Vltave (Hartl urobil vizuálne veľmi pekný film), trocha sa potácajú, ale predovšetkým filozofujú. Štvorica sa chce zbaviť strachov, ostychu, pokrytectva, nechce sa viac prispôsobovať. Mieni začať recesiou, zvolí si teda ako prostriedok nahotu. Veď aj pacienti sa pred terapiou vyzliekajú! Vyzliecť sa dokáže každý, no ciele sa rôznia. Každý z mužov hľadá niečo iné. Niekto nemá peniaze vôbec, iný ich má priveľa, niekto má problém s počatím potomka, iný má detí až priveľa, jeden musí ctiteľky vyhadzovať z postele, iný si nedokáže nájsť ani jednu. Spoločným nápadom šokovať nahotou sa proces ozdravenia začne, ale potom sa už odvíja každého osobný príbeh.
Čítajte aj Karlovarský festival odpremiéroval slovenský film Ospalky
Smiech aj bolesť
Podobných filmov už vzniklo veľa, Hartlova snímka je zvláštna tým, že sa tvári veselšia, než v skutočnosti je. Divák sa baví, smeje, a ani si neuvedomuje, ako sa ponára aj do bolestí súčasného sveta. Po zhliadnutí filmu má pocit ľahkosti, ale zároveň je dojatý vyústením príbehu: Nič sa nedá nalinajkovať, projekty, ktoré chcú špekuláciou meniť osudy, obyčajne zlyhávajú. Ale za pokus to stojí, niečo sa zmení. Silnou stránkou Patrika Hartla je vnútorný pretlak pocitov a skúseností, ktoré chce divákovi odovzdať. Film je nabitý zvláštnymi situáciami, originálnymi dialógmi, ktoré posúvajú dej a hlbšie obnažujú postavy. Do vedľajších úloh obsadil Hartl vynikajúcich hercov, ktorí každý detail zahrajú ako kľúčový okamih. Či už ide o vzťah matky a syna v podaní Daniely Kolářovej a Hynka Čermáka, alebo jednostranný ľúbostný vzťah stvárnený Bárou Polákovou.
Čítajte aj V Karlových Varoch nakukli do zborovne i pod kapotu
Patrik Hartl dal hercom priestor, slobodu, sú mu partnermi. Knihu premenil na film veľmi prirodzene. Je tam skromný bytík aj veľkolepé bývanie, aj svetlá veľkomesta, aj hromada lístia na cintoríne, prostredie firmy aj gay klubu. Pôvabná je scéna z nakrúcania reklamy na instantnú polievku, v ktorej tancuje mrkva, hrášok aj iná zelenina na nežnú melódiu. Je to nielen obraz gýča vo filmárskej tvorbe, ale aj v živote. Bezvýznamná filmovačka má všetky atribúty veľkého sveta filmu: režisér je hviezda, okolo plno pekných báb, diktát producenta, boj o rolu. Umelý svet. Hartl má pre postavy pochopenie, no viac sa ponára do sveta mužov, kým postavy žien dosť fňukajú.
Herečky však výborne hrajú, medzi nimi aj viaceré Slovenky – Jana Kolesárová, Zuzana aj Soňa Norisové a Petra Polnišová. Kolesárová je krásna, Zuzana Norisová materská, a s komediálnym nádychom hrá lekárku vyšetrujúcu na urológii Hynka Čermáka Soňa Norisová a svoju sestričku Irenku zasa Petra Polnišová. Sólo majú Čermák, Pechlát, Švehlík, Hofmann, ktorí vytvorili skvelé nahé kvarteto, obnažili nielen telá, ale aj dušu. Dobre sa na nich pozerá. Patrik Hartl je suverénny tvorca, ktorý drží opraty vzniku diela pevne v rukách, má ho premyslené a dobre vybudované. V každej, aj tej najveselšej, scéne je odtieň trpkosti, náznak blížiacej sa tragédie, smútku. Divák pocíti súcit a to je hodnota, ktorú málokto dokáže svojím umením vyvolať.
