Únik pred svetom
Už z názvu je divákovi jasné, čo ho asi čaká. Láska v tomto prípade súvisí s autami dvojako. Hlavná postava filmu Jaroslav je zamilovaný do áut, ktorým venuje väčšinu svojho času i energie. Aj jeho city k priateľke Jitke sú vyjadrené prostredníctvom ich vzájomnej automobilovej záľuby. Je osviežujúce sledovať za volantom pretekárskeho auta ženu – o to viac, keď ide o najstaršiu autokrosovú jazdkyňu v Česku.
Celý film je akoby zahalený zvláštnou clonou smútku a depresie. Sledujeme kolobeh, počas ktorého Jaroslav skladá dokopy auto, ktoré vyzerá, že už nepatrí na cestu – to sa počas pretekov zničí, a on musí začať odznova. Jeho cieľom je vyhrať preteky. Nedozvedáme sa, o aké preteky presne ide, ani prečo mu na tom víťazstve tak záleží. Jitka dvakrát havaruje – divákovi sa ponúka autentický pohľad priamo do kabíny počas nehody. Našťastie nejde o nič vážne, jazdkyňa je v poriadku, no Jaroslav má hlavu v smútku z toho, že musí s opravami začať od začiatku.
Foto: Filmtopia
Na pozadí tohto všetkého sa od Jaroslava, jeho mamy a Jitky dozvedáme detaily z jeho života. Zisťujeme, že po revolúcii prišiel o zamestnanie baníka a odvtedy si už nedokázal dať život dokopy. Opisuje toxické manželstvo s bývalou ženou a sklamanie z detí, ktoré sa mu obrátili chrbtom. S dcérou sa dokonca súdi.
Práca na autách pôsobí ako akási forma terapie, pri ktorej môže Jaroslav prestať myslieť na nezdary vo svojom živote. Zdá sa, že sa naháňa za niečím nedosiahnuteľným, trápia ho financie, nedoriešené problémy v rodine a celková nespravodlivosť vo svete. Keďže je dokument natočený z jeho perspektívy, pôsobí miestami príliš jednostranne – nedozvedáme sa informácie z druhej strany, napríklad od jeho dcéry či bývalej manželky. Takto je divák nútený súcitiť s ním a vidieť ho ako človeka, ktorému svet berie a nevracia.
Jeho mama dodáva celej snímke mierne odľahčujúci nádych typickej babky z prostredia moravskej dediny. Momenty, keď sa háda so synom, pôsobia komicky a kontrastujú s chvíľami, v ktorých hovorí o smrti manžela, rozvode syna a o tom, ako revolúcia zhoršila ich životnú situáciu.
Čítajte aj Kino Lumiére chystá narodeninový víkend
Čo všetky tie muchy?
A potom sú tu muchy. Spočiatku bolo celkom sympatické, že ich režisér využil – keď sa účinkujúci oháňajú a nadávajú na otravný hmyz, dokument nepôsobí príliš strnulo. Neskôr sa však toto zdôrazňovanie ich prítomnosti stáva príliš okázalým a trochu prehnaným. Človek sa napokon musí zamyslieť, či ide o nejaký symbol, keď mu ho režisér núka tak násilne – každý si ho musí interpretovať po svojom. Mucha ako taká je pomerne morbídnym symbolom, pripomínajúcim najmä smrť.
Jaroslav s Jitkou napokon vyhrávajú preteky, záver filmu však napriek tomu nepôsobí veselo. V poslednej scéne, keď oslavujú v kruhu priateľov, vidíme v Jaroslavovej tvári nečitateľný pohľad, naznačujúci, že výhra v pretekoch nie je výhrou v živote. Na jeho výraze sa odráža ťarcha života obyčajného človeka, ktorý sa síce snaží tešiť z maličkostí, zároveň však vie, že také momenty veľmi rýchlo pominú.
Čítajte aj Film Cenzorka: Porodiť vo väzení
Láska pod kapotou je presvedčivým príbehom človeka z ľudu, ktorý ukazuje celú komplikovanosť ľudského bytia na pomerne jednoduchej téme, akou sú autokrosové preteky. Za negatívum filmu sa dá považovať nedostatočné zasvätenie diváka do pomerne podstatných informácií. Snímka ide síce do hĺbky, zároveň však miestami ignoruje základné fakty, ako napríklad históriu vzťahu Jitky a Jaroslava či to, že sa celý čas pokúšajú o obhájenie titulu Karpatského autokrosového pohára. Dokument, natáčaný ako film, je občas mätúci, pretože pôsobí príliš filmovo. Ide však o celkom autentický materiál, na ktorom tvorcovia pracovali tri roky. Výsledný produkt sa napriek zopár nedostatkom vydaril a pozitívne prekvapil.
