Divák sa chvíľami cíti, ako keby sledoval skutočné preteky, ako keby sa rozhodovalo v tej chvíli o víťazovi. A keď vyhrá opäť Emil, pocíti šťastie, hoci je stará známa vec, že Zátopek bol zázračný bežec a že na olympiáde v Helsinkách získal až tri zlaté medaily. Je zvláštne zažiť olympijskú eufóriu na vlastnej koži a uvedomiť si, že dnes už je vlastne vzácnosťou, aby bolo toľko ľudí pokope na štadióne, aby sa tak žičlivo správali a velebili jednu krajinu, v tomto prípade bývalé Československo.
Dobro nemusí vždy zvíťaziť
Film teda bravúrne sprostredkováva veľké scény, v ktorých Zátopek zápasí o víťazstvo, ale rovnako pôsobivo ukazuje aj intimitu jeho života. O Zátopkovi je všeobecne známe, že mal šťastné manželstvo s oštepárkou Danou Zátopkovou, ktorá bola tiež olympionička, že bol veľmi priateľský, ľudový typ. Často chodil na besedy do škôl, do tovární, na pionierske tábory, trénoval s mládežou, ale najmä rozprával, žartoval a rozdával pozitívnu energiu. Emil a Dana Zátopkovci boli symbolmi vydareného života, boli prirodzenými autoritami, ale Ondříčkov film ukazuje aj to, čo bolo za tým. Ako Emil spočiatku vôbec na behanie nepomýšľal, až kým ho majster na pracovisku neprinútil pretekať. Úspech sa mu zapáčil a športu podriadil svoj život.
Foto: Bontonfilm
Navonok sa zdalo, že všetko mu ide veľmi ľahko, že je v pohode. Aj to by stačilo na film, ale keď sa dali dokopy traja scenáristi (David Ondříček, Alice Nellis, Jan P. Muchow), zistili, že majú na viac. Spoločnými silami dokázali poodhaliť Zátopkov život aj vo chvíľach odvrátených, ťažkých. Napríklad, keď od neho lákali podpis súhlasu v čase politických procesov, alebo nechceli pustiť kamaráta Stanislava Jungwirtha na olympiádu a on sa ho zastal.
Alice Nellis ako spoluautorka scenára vniesla do príbehu linku kamarátskeho vzťahu s austrálskym bežcom Ronom Clarkom. Tento športovec, ktorý veľmi túžil po víťazstve, na pretekoch skolaboval. Zátopek s ním veľmi cítil a na povzbudenie mu daroval svoju zlatú medailu z Helsínk. Tento kamarát vo filme prichádza do Prahy v roku 1968 a býva u Zátopkovcov, čím sa divák dostáva až do domácnosti slávnych športovcov. Cez Rona, ktorý mnohé v Československu – a aj na Emilovi – nechápe, zasa sleduje absurdnosť doby, ako aj zvláštnosti Zátopkovej bytosti.
Tvorcovia filmu si dobre poradili aj so striedaním období v Zátopkovom živote. Prelínajú sa roky tesne po druhej svetovej vojne, keď začínal, roky päťdesiate, keď triumfoval, a napokon šesťdesiate, ktoré zmenili aj jeho život. Emil Zátopek svojou náturou a osudom trocha pripomína aj Alexandra Dubčeka. Ten tiež veril, že ak je človek dobrý, má výsledky a miluje ho celý svet, tak sa mu nič nemôže stať a každá ničivá moc pred tým kapituluje. Nie je to tak a dokazuje to aj Zátopkov príbeh spracovaný v Ondříčkovom filme. Aj ten najväčší človek môže byť pokorený. Zátopek bol vylúčený z komunistickej strany, musel odísť z armády, živil sa hĺbením studní, ale vnútornú silu nestratil.
Výborní herci
Václav Neužil, ktorý Emila Zátopka hrá, ho veľmi dobre vystihol. Pred nakrúcaním mal viac rokov trénera, poctivo behal. Nadobudol nielen Zátopkove svaly a rovnakú hmotnosť, ale pre maskérov bol asi problém, keď mali z vlasatého herca urobiť Zátopka s kútmi a neskôr s plešinou. Neužil vystihol aj jeho osobný prejav, reč, hravosť, istú naivitu. V inej situácii, na lyžovačke v lese, zahral však Zátopka zasa ako človeka, ktorý veľmi dobre vie, čo chce, a má v sebe aj chladnokrvnosť a racionalitu, potrebnú na dosiahnutie veľkých cieľov.
Presvedčivo hrá aj Martha Issová, ktorá stvárnila Danu Zátopkovú. Bola to tiež známa osobnosť a tým, že Emila Zátopka prežila, máme ju ešte v čerstvej pamäti. Aj ona pôsobila priateľsky, férovo a niekedy sa zdalo, že je v ich dvojici tou zrelšou. Vo filme však zaznie, že sa obaja narodili v ten istý deň, no Emil hneď po polnoci, kým Dana až ráno, takže predsa bol starší. Z toho sa tešili aj rodičia oboch párov, ktorých divák spoznáva na svadbe ich detí v Uhorskom Hradišti.
Zátopek vyšiel z chudoby, Dana bola z lepšie situovanej rodiny a mala aj kádrový prehrešok, ktorý Emilovi predhadzovali a dokonca ho ním vydierali. Film Zátopek až takto detailne približuje dobu, ktorá posudzovala ľudí podľa politických kritérií, ale rada sa pýšila ich športovými výkonmi.
Dosahovala ich aj Dana Zátopková. Získala na olympiáde v Helsinkách tiež zlatú medailu za hod oštepom. Všetka pozornosť sa však sústreďovala na Emila, čo ju roztrpčilo. Dokonca povedala mužovi, že je sebec. Dvojkariérové manželstvo je vždy problém, obyčajne jeden z dvojice ustúpi tomu druhému. Aj Zátopkovci prežívali takúto dilemu. Dana napríklad túžila po deťoch, ktorých sa nedočkala. Táto dejová línia posunula film Zátopek až do roviny psychologickej drámy. Nie je to teda film iba o behaní, hoci – srdce diváka sa rozbúši ako pri šprinte.
