Nakrúcalo sa 16 dní. Bolo náročné natočiť film v takomto krátkom časovom intervale?
Dúfala som, že sa táto informácia vôbec nedostane na svetlo sveta, pretože si myslím, že by to vôbec nemal byť štandard pre filmy. Je to naozaj vražedný čas. Ak sa niekedy v budúcnosti dozviem, že na film je tak málo dní, tak neviem, či do toho pôjdem. Ale tým, že divadlá nehrali a nikto z nás nemusel odchádzať na predstavenia, sme tomu venovali nadštandardný čas. Snažili sme sa robiť, čo sme mohli, aby nebolo poznať, ako málo času sme na to mali. Chceli sme, aby sa filmu dostalo to, čo si zaslúži.
Zažili ste počas natáčania niečo zábavné?
Vo filme je scéna, v ktorej som mala to šťastie obliecť sa do repliky šiat Libuše Šafránkovej z Troch orieškov pre Popolušku a sedela som na koni vo fotografickom ateliéri, kam priviedli živého koňa. V priebehu romantickej scény kôň vykonal potrebu, čím nám dal pekne najavo, aby sme trochu ubrali z romantiky. V tom malom priestore bola potreba takéhoto veľkého koňa znateľná a my sme boli šťastní, že máme rúška. Nakoniec sme to nejako rozdýchali.
Zabrali by na vás veľké romantické gestá?
Je otázka, aké konkrétne. Som romantička a podobné gestá mám rada, ale záleží, v akej situácii sa použijú. Aj keď som herečka, nemám veľmi rada pozornosť vo svojom osobnom živote. Keď sa na mňa otočí celá reštaurácia po tom,čo rozlejem pohár vody, mám pocit, že umriem. Predstava, že by mi niekto začal spievať v reštaurácii, vo mne vzbudzuje pocit, že by som sa skôr prepadla hanbou. Môj manžel je divadelný režisér, takže má veľkú fantáziu a takéto prekvapenia mi občas pripraví, ale našťastie sa väčšinou týkajú len nás dvoch a nie sú pri tom žiadni svedkovia.
Čítajte viac Recenzia: Jedine Tereza je plná gest zo slávnych filmov
Máte podobne ako vaša postava Terezy strach z výšok?
Výšok sa vôbec nebojím, nikdy mi neprekážali. Je to niečo, čo s postavou spoločné nemám. Keď bol môj otec mladší, lietal lietadlom, takže som na výšky odmalička zvyknutá. Horšie bolo, že na rozhľadni bolo zima, keďže sa natáčalo v januári, a to, že to tam bolo veľmi klzké.
S Lenkou Vlasákovou ste stvárnili veľmi sympatický vzťah matky s dcérou. Ako sa vám spolupracovalo?
My už sme raz matku s dcérou hrali, konkrétne vo filme Ženy v pokušení, kde sme sa aj spoznali. Vtedy sme nadviazali priateľský vzťah, a keď sme sa dlhšie nevideli, volávali sme si. Potom sme mali to šťastie, že sme spolu účinkovali v inscenácii Hamlet, kde ona hrala Gertrúdu, Hamletovu mamu, a ja Oféliu, takže sme spolu boli v jednej šatni. Okrem toho spolu cestujeme na zájazdy a snažíme sa spolu tráviť trochu času aj cez leto. Keďže medzi sebou zdieľame osobné veci, rozumieme si a neprekážalo nám ísť do takéhoto intímneho vzťahu matka – dcéra. Keď sme to potrebovali trochu priostriť iróniou, vedeli sme, že nemusíme nič prekonávať, pretože sme jedna pred druhou úplne v pohode.
Tereza sa venuje ručnej výrobe topánok. Naštudovali ste si pred natáčaním niečo o tejto téme?
Snažila som sa. Bola to jedna z hlavných okolností, prečo som túto rolu prijala. Veľmi sa mi páčilo, že sa venuje pozornosť ľuďom, ktorí robia niečo na lokálnej úrovni, venujú tomu svoj čas a pozornosť. Mrzí ma, že sa takéto remeslá strácajú. Niečo som sa dozvedela vďaka komunikácii s niekoľkými obuvníkmi. Jeden bol na natáčaní, ďalšieho som mala na telefóne. Ale, samozrejme, až film uvidia nejakí obuvníci, tak ma asi budú preklínať, pretože nie som jednou z nich.
