Foto: SITA/AP, Jordan Strauss
Americký herec Tommy Lee Jones má na svojom konte celý rad úloh v komerčne úspešných filmoch, ale uplatnil sa tiež ako režisér. Za vedľajšiu úlohu v snímke Utečenec, kde hral po boku Harrisona Forda, získal v roku 1993 Oscara. Na toto ocenenie ho nominovali aj za ďalšie tri úlohy.
Narodil sa 15. septembra 1946 v mestečku San Saba v americkom štáte Texas. Jeho matka pracovala ako policajtka, učiteľka a vlastnila i obchod, otec bol robotníkom pri ťažbe ropy. Jeho rodičia sa rozviedli, onedlho sa znova vzali a potom zase rozviedli.
Študoval na Harvardovej univerzite, za ktorú hral aj americký futbal. Jedným z jeho vtedajších študentských kolegov a spolubývajúcich bol i neskorší viceprezident USA Al Gore. Po štúdiu sa presunul do New Yorku, kde sa začal venovať svojmu hobby zo strednej školy – herectvu.
Čítajte viac Jason Bourne zlákal aj Tommy Lee Jonesa
Vo filme sa prvý raz objavil v roku 1970 v slávnom príbehu Love Story, kde však stvárnil iba bezvýznamnú úlohu.
Slávy sa dočkal až v 90. rokoch, keď účinkoval vo filmoch ako JFK (za svoju úlohu získal nomináciu na Oscara), Utečenec, Nebo a zem, Zdesenie, Takí normálni zabijaci, Sopka, Muži v čiernom, Šerifovia či Dvojité obvinenie.
Darilo sa mu aj v ďalšom období, z ktorého pochádzajú snímky Vesmírni kovboji, Krvavá voľba, Štvanec, Nezvestné, V údolí Elah, Táto krajina nie je pre starých, Pochované hriechy, Lincoln či Mafiánovci.
V roku 2005 predstavil film Tri pohreby, ktorý aj režíroval a zároveň v ňom stvárnil ústrednú rolu. Snímka získala dve hlavné ceny na festivale v Cannes. Podobne úspešné bolo i jeho ďalšie dielo Sila života, za ktorú ho v roku 2014 v Cannes nominovali na Zlatú palmu.
Tommy Lee Jones sa ako pravý Texasan cíti najradšej na svojich farmách, kde chová kone a dobytok. V roku 2009 ho dokonca uviedli do Siene slávy texaských kovbojov.
Oliver Stone patrí k najvýraznejším americkým filmárom. Píše, režíruje a produkuje populárne, ale aj dosť kontroverzné filmy, v ktorých sa často dotýka citlivých miest americkej histórie i súčasnosti.
Foto: Reuters, DANNY MOLOSHOK
Svetlo sveta uzrel 15. septembra 1946 v New Yorku, v bohatej rodine z Manhattanu. Otec bol synom židovského obchodníka, matka prísnou katolíčkou s francúzskymi koreňmi. Po roku štúdia Stone odišiel z univerzity v Yale a ako učiteľ sa prvý raz dostal do Vietnamu, ešte ako civilista.
V roku 1967 sa tam znova vrátil, tentoraz už ako vojak. Po niekoľkých zraneniach a traumatických zážitkoch z bojov, ako aj s niekoľkými vyznamenaniami (napr. Purpurovým srdcom) sa vrátil do USA, kde mu armáda zaplatila štúdium na filmovej škole.
Práve dezilúzia z vietnamskej vojny sa na dlhý čas stala Stoneovým hlavným zdrojom inšpirácie. Nakrútil niekoľko krátkych filmov o veteránoch a čakal na príležitosť zrealizovať veľký film.
Zlom v jeho kariére nastal až v roku 1986, keď sa mu podarilo zohnať producenta a nakrútiť vojnový film Čata v hlavnej úlohe s Charliem Sheenom, ku ktorému napísal i scenár.
Čata sa stala medzníkom v dejinách vojnového filmu a odštartovala Stoneovu hviezdnu kariéru. K téme vietnamskej vojny sa neskôr vrátil aj v rovnako silných snímkach Narodený 4. júla (1989), kde hlavnú úlohu zveril Tomovi Cruiseovi, a Nebo a zem (1993), kde si zahral aj Tommy Lee Jones. Oba tieto filmy pritom vychádzali zo skutočných príbehov hlavných hrdinov.
Z ďalších filmov Olivera Stonea možno spomenúť Salvador, Wall Street, The Doors, JFK, Takí normálni zabijaci, Nixon, U-Turn, Víťazi a porazení, Alexander Veľký, World Trade Center, W. alebo Snowden.
Za svoje filmy, ktoré sú často kritické voči Amerike či americkej politike, často čelil kritike. Neraz však aj pre svoje ľavicové, až idealistické názory na niektoré udalosti a osobnosti.
Vo svojom dokumente Comandante napríklad kubánskeho diktátora Fidela Castra zobrazil s takým veľkým pochopením, že to hraničilo s obdivom. Podobne zvláštne postupoval aj v roku 2017, keď nakrútil dokumentárny film Svet podľa Putina – obsiahly rozhovor s ruským prezidentom.
Paľbu kritiky si vyslúžil však aj v roku 2010 za výroky o Židoch a Adolfovi Hitlerovi. Okrem iného sa vtedy sťažoval na „židovskú prevahu v médiách“.
Čítajte viac Oliver Stone sa ospravedlnil za antisemitské výroky
Podľa denníka The New York Times sa Stone zase v rozhovore kontroverzne vyjadril o Hitlerovi, keď povedal, že poškodil viac Rusov ako Židov. Už aj predtým Hitlera označil za obetného baránka.
Mimoriadne kritický vo svojich dielach býva Stone aj voči republikánskym prezidentom – v snímke Salvador napríklad voči Ronaldovi Reaganovi, neskôr tiež voči R. Nixonovi či Georgeovi W. Bushovi.
