Útek cez hranice či útek z kina?

Snímka Útek cez hranice od nórskej režisérky Johanne Helgeland je jednou z mnohých, ktoré sa venujú ľuďom pomáhajúcim Židom počas 2. svetovej vojny. Tentoraz sa však na situáciu pozeráme detskými očami.

27.09.2021 13:30
Útek cez hranice Foto:
Útek cez hranice je plný klišé a miestami pôsobí ako náučná relácia pre deti.
debata

Hlavnými protagonistami filmu sú súrodenci Gerda a Otto, ktorých rodičia sú členmi odboja. Zatiaľ čo Gerda je zamilovaná do príbehov o odvážnych mušketieroch, Otto potajomky chodí na stretnutia nacistov. Už na prvý pohľad je však zrejmé, že tam nechodí z presvedčenia, ale zo zvedavosti a z prirodzenej túžby dospievajúceho človeka pochopiť okolitý svet. Snaží sa zistiť, kto je nepriateľom, a je preňho oveľa jednoduchšie veriť, že sú to tí, o ktorých vlastne nič nevie.

Obrat nastáva v momente, keď ich rodičov zatknú a súrodenci zistia, že v ich dome celý čas ukrývali dve židovské deti – Daniela a jeho malú sestru Sarah. Gerda je okamžite rozhodnutá pomôcť im, a aj keď Otto spočiatku váha, nakoniec sa k nej pripojí. Spoločne sa tak vydajú na cestu do neutrálneho Švédska, kde na Daniela a Sarah čaká prísľub bezpečia.

Ide síce o film, ktorý má za úlohu ukázať nám situáciu z pohľadu detí, no aj to sa dá spraviť dospelým spôsobom – dôkazom je napríklad Chlapec v pruhovanom pyžame či snímky z iných žánrov ako Stoj pri mne či Nech vstúpi ten pravý. Útek cez hranice je však plný klišé a miestami pôsobí ako náučná relácia pre deti.

Nechýba, samozrejme, ani nemecký vojak, ktorý si akosi odrazu uvedomí, že zabíjať deti asi nie je úplne v poriadku, a tak ich dvakrát zachráni pred smrťou. Nezabudne podotknúť, že sú to iba deti – čím akoby zároveň hovoril: „Zabíjať dospelých Židov je v poriadku, ale deti?!“

Vo filme sa nachádza aj scéna, ktorá vyzerá ako... Foto: ASFK
Útek cez hranice Vo filme sa nachádza aj scéna, ktorá vyzerá ako z Janka a Marienky.

Ďalším vyslovene smiešnym (v negatívnom zmysle slova) momentom je, keď deti prichýli milo sa tváriaca babička. V okamihu, keď sa zjaví, začne hrať desivá hudba, ktorá divákovi okamžite napovie, že pre deti predstavuje nebezpečenstvo. Babka sa až násilne snaží vtrieť do ich priazne, nosí im na stôl všetko možné jedlo a ponúkne sa, že zavolá pomoc. Či už išlo o zámer režisérky, alebo nie, tak to celé vyzerá ako scéna z Janka a Marienky, vrátane momentu, keď ich ježibaba chcela dať do pece a zjesť. Nie je teda vôbec prekvapujúce, keď Otto nájde v jej spálni obraz Hitlera.

Daniel, ktorý je azda najrozumnejšou postavou, väčšinu času váha prijať pomoc a film ho vykresľuje ako príliš pyšného. Na druhej strane však snímka vôbec nerieši jeho pohnútky – je úplne pochopiteľné, že nedôveruje ľuďom, ktorí vyzerajú ako tí, čo robia nástrahy na ich životy (Gerda a Otto majú obaja blond vlasy a modré oči).

Svoj názor však zmení po hrdinskom skutku Otta, ktorý sa obetuje, aby ostatní mohli ujsť, čo tiež nie je práve najoriginálnejší zvrat v deji.

Nakoniec dopadne všetko dobre a deti sa radostne zvítajú na hraniciach so svojou tetou, ktorá sa tam bohvieako dostala. Asi jediné, čo vám tento film môže ponúknuť, sú krásne vizuály okolitej prírody. Okrem toho ide o príbeh, ktorý nepoučí ani nedojme.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Johanne Helgeland #Útek cez hranice