Aj hlavný hrdina filmu Festival pána Rifkina (stvárňuje ho Wallace Shawn, ktorý už účinkoval v šiestich Allenových filmoch) kedysi oslňoval na festivaloch svojimi objavnými názormi, bol intelektuálnou celebritou, písal eseje a prednášal na rôznych fórach. Chcel napísať aj román, čím sa mal jeho život vrchovato naplniť. Však kedysi na tento lesk znalca filmu a potenciál spisovateľa ulovil oveľa mladšiu ženu, ktorá sa stala jeho manželkou (Gina Gershon).
Uplynulo zopár rokov, on zostarol, intelektuáli vyšli z módy, no žena je stále mladá. Ako mediálna manažérka sa tiež venuje filmu, organizuje tvorcom rozhovory a sprevádza ich na podujatia. Aj teraz musí odcestovať na filmový festival do španielskeho mesta San Sebastian a sprevádzať režisérsku hviezdu, mladého a urasteného Philippa (Louis Garrel). Manžela by najradšej nechala doma, ale ten sa rozhodne cestovať aj za cenu toho, že preruší písanie románu, na ktorý má konečne vďaka starobe čas. Písanie sa mu však nedarí, vnútorné napätie už nie je také silné, silnejšia je otázka, či to má zmysel a či má zmysel celý život.
Čítajte aj Woody Allen má 85 rokov
Smutný paroháč
Aj po príchode do San Sebastiana konštatuje, že ani festivaly už nie sú tým, čím bývali. Je to typická starecká optika – človek uznáva, čo poznal, prežil, spoluvytváral, a to nové sa mu zdá obyčajne horšie. Woody Allen sleduje tento motív degradácie nového v osobnom prejave svojej postavy, ale aj vo všeobecnosti. Postavenie filmu sa naozaj zmenilo. Kedysi sa ich toľko nenakrúcalo, dobré filmy mali priestor na vyniknutie. Ich premiéry boli neraz svetovou udalosťou, kvalitné filmy jemným spôsobom ľudí zjednocovali a pozitívne ovplyvňovali. Dobrí režiséri emancipovali svojich divákov a povznášali ich. V životopisoch mnohých veľkých ľudí sú zmienky o tom, ako ich ovplyvnili návštevy malého kina, kde vnímali veľký svet cez filmové plátno a získavali rozlet.
Foto: MAGIC BOX
Aj Woody Allen k nim patrí, je verným milovníkom filmu a sleduje jeho vývoj. Výsledky svojich pozorovaní a svoje pocity vkomponoval aj do tohto filmu, preto je film veľmi vrúcny, ale aj vecný a veselý. Hlavná postava Rifkin za starými časmi smúti a aj si ich pripomína. Premieta si v duchu scény z filmov svojich obľúbených režisérov (Bergman, Fellini, Godard, Truffaut či Buňuel), do ktorých komponuje aj seba alebo svojich známych. Spomenie si aj na kedysi veľmi populárny film Jules a Jim, čo znepokojil a očaril celý kultúrny svet. Je o ľúbostnej trojke, žena diktuje, z filmu sála sloboda. Svet je už inde, tento film ani každý nepozná, ale pre Rifkina je aktuálny, lebo tiež je v ľúbostnom trojuholníku. Žiaľ, ako paroháč.
Foto: MAGIC BOX
Jeho manželka túži po mladom režisérovi, ktorý práve zažíva svojich päť minút slávy. Dobrácky starý manžel to prijíma pokojne, však vidí, že úspech Philippovho filmu je nafúknutý. Svoju ženu o tom však nepresvedčí. Tá sa ide pominúť od slasti, keď mladý režisér udiera do bubnov, lebo má aj kapelu, čo zvyšuje možnosť publicity, ale aj vášne manažérky. Rifkin je k manželke zhovievavý a osud mu dožičí náplasť. Aj on sa zoznámi s očarujúcou mladou ženou (španielska herečka Elena Anaya), ktorá mu najprv lieči a potom ovládne srdce.
Čítajte aj Pamäte Woodyho Allena možno vydajú vo Francúzsku
Vivat, Európa!
Konečný verdikt Allenovho filmu je tiež zhovievavý – aj keď už nevzniká toľko kvalitných filmov ako kedysi a na ľudí sa valí veľa gýčov, nová vlna splnila svoj účel a niečo pevné a zdravé v základoch života zanechala. Woody Allen nepochybuje o zmysle života, z jeho filmov stále cítiť pozitívnu energiu, hoci má už 85 rokov a všeličo preskákal. Drží si úroveň, je vtipný, vyjadruje sa k dianiu vo svete. Skrátka, drží sa stále svojho kopyta. A vďaka mu patrí najmä za pozornosť, ktorú v tejto novinke venoval európskemu filmu: Boli časy, keď európsky film triumfoval. Vďaka Allenovi sa to inšpiratívne pripomenie a možno aj vráti.
