Napriek tomu, že svojich tvorcov zruinoval a polstoročie sa zdalo, že sa nenávratne stratil, akoby zázrakom sa znova objavil a je tu v zreštaurovanej podobe. Na Jánošíka môžeme byť právom hrdí, lebo položil základy slovenskej kinematografie.
Prvý slovenský celovečerný film nakrútili americkí Slováci – bratia Siakeľovci a producent Ján Závodný. V tom čase na Slovensku žiadna filmová produkcia neexistovala, hoci v susedných Čechách už s nakrúcaním filmov skúsenosti mali. Americkí Slováci boli veľmi aktívni a chceli pomáhať svojej rodnej krajine aj tým, že urobia prvý slovenský hraný film, v tom čase ešte nemý.
Foto: archív Petra Cabadaja
„Od začiatku vedeli, že chcú nakrútiť niečo s národnobuditeľskou témou, a takou témou bol pre nich Jánošík. Týmto filmom chceli položiť základy slovenskej kinematografie, a to sa im aj podarilo,“ hovorí historik Peter Cabadaj, ktorého mnohí pasujú za „jánošíkológa“. Ako historik a rodák z Terchovej, ktorý sa narodil asi 300 metrov vzdušnou čiarou od rodiska legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka, sa zaujíma o všetko, čo s našou legendou súvisí, a v Terchovej sa každý rok podieľa na príprave festivalu Jánošíkove dni. Ale vráťme sa späť k prvému slovenskému hranému filmu.
Čítajte viac Jánošík strávil polstoročie v garáži
Zbojník, King Kong a legionári
S nápadom na nakrúcanie filmov na Slovensku prišiel majiteľ továrne na premietacie prístroje v Chicagu Andrej Šustek, ako uvádzajú Dejiny slovenskej kinematografie. Pridal sa Ján, v Amerike John Závodný, ktorý vlastnil v Chicagu kino. A bratov Jaroslava a Daniela Siakeľovcov pre myšlienku vytvoriť prvý slovenský hraný film nadchli československí legionári, o čom málokto vie, pripomína Peter Cabadaj. Založili spoločnosť Tatra Film Corporation a mali s ňou veľké plány – okrem amerického sídla mala mať pobočky v Bratislave, v Prahe aj v Žiline.
Foto: archív Petra Cabadaja
„Od prvého filmu si sľubovali, že zarobí dosť peňazí na to, aby mohli pokračovať v nakrúcaní ďalších filmov, dlhometrážnych aj dokumentárnych. Realita však bola tvrdá a Jánošík svojich tvorcov zruinoval, najmä rodinu Jána Závodného,“ vysvetľuje Peter Cabadaj. Spoločnosť Tatra Film Corporation zanikla rok po nakrútení Jánošíka a ostali po nej dlhy.
Čítajte viac Zomrel filmový publicista Štefan Vraštiak. Pomohol vypátrať prvého Jánošíka
Siakeľovci pritom neboli vo filme nováčikovia, Daniel sa v Amerike v tejto oblasti pohyboval už dlho, lenže skôr ako konštruktér a vynálezca aj kameraman. „Významnejšiu kariéru urobil až po Jánošíkovi, ale už v čase nakrúcania mal v brandži svoj kredit a povesť úspešného kameramana aj vynálezcu. Spolupracoval aj na legendárnom filme King Kong, podieľal sa na animácii jašterov a mnohí tvrdia, že to vymyslel práve Daniel Siakeľ, ale dokázať sa to nedá,“ pripomína historik. Pre mladšieho z bratov, Jaroslava, bol Jánošík prvým aj posledným režijným dielom. Od filmu neodišiel, ale venoval sa skôr dokumentom a iným veciam, o nich však veľa nevieme. „Veľmi túžil nakrúcať rozprávky, ako rodák s Blatnice mal silný vzťah k ľudovej kultúre a tradícii. Vynaložil na to energiu, ale nemal finančné prostriedky,“ uzatvára Cabadaj.
Foto: Slovenský filmový ústav
Herečke musela filmovanie schváliť rodina
Ako predloha tvorcom poslúžila kniha ďalšieho amerického Slováka – Gustáv Maršalla-Petrovského, ktorý pochádzal z Dolnej zeme. "Film bol vlastne česko-slovenský projekt, lebo sa na ňom podieľali aj českí tvorcovia a herci – hlavnú postavu stvárnil český herec Theodor Pištěk a za jednou z kamier stál Oldřich Beneš.
Aničku predstavovala Slovenka z Martina, ochotníčka Mária Fábryová, ktorú si režisér Jaroslav Siakeľ vybral podľa fotografie z divadelného predstavenia. Stala sa tak prvou slovenskou filmovou herečku (Frída Schreiberová účinkovala v krátkom hranom filme Únos z roku 1910, ešte za Rakúsko-Uhorska). S filmom nemala žiadne skúsenosti, ani ako diváčka.
Foto: archív Petra Cabadaja
„V prvom rade musela zasadať rodinná rada, aby rozhodla, či sa to vlastne hodí, aby mladá deva vystupovala vo filme. Rozhodla, že áno, že je to povinnosť, aby sa vytvoril prvý film,“ povedala herečka. A to sa aj podarilo.
Nakrúcalo sa necelé štyri mesiace, pretože filmári museli využiť leto ako čas divadelných a školských prázdnin, najviac v júli a v auguste, pretože angažovali profesionálnych hercov aj študentov. Štáb tvorili štyri stovky ľudí. Výsledok iste nie je dokonalý a mnohé scény dnes môžu divákovi pripadať smiešne, hoci ide drámu. Podstatné je, že tento film vôbec vznikol a položil základy slovenského filmu. Zároveň zaradil Slovensko medzi desať krajín, ktoré sú spojené so vznikom svetovej kinematografie.
Čítajte viac Jánošík v rukách virtuóza Stana Palúcha
Filmová premiéra Jánošíka bola v roku 1921, len niektoré zdroje uvádzajú ako miesto Žilinu a iné Prahu. Isté teda je, že svetová premiéra bola v Prahe, neskôr sa Jánošík premietal v Amerike v Chicagu a v Žiline určite v januári 1922. Začiatkom novembra 1921 Jánošíka premietali pre filmový štáb a spolupracovníkov vo Vrútkach v kine Uránia, takže prvenstvo bude ešte treba preskúmať, myslí si historik.
Film čakal v garáži
Osudy prvého slovenského celovečerného filmu boli veľmi dramatické. Hoci sa od začiatku nakrúcal v slovenskej aj v americkej kópii, po zániku Tatra Film Corporation zmizol aj film samotný. „Nebyť veľkorysosti producenta Jána Závodného, nikdy by sa Jánošík na Slovensko nedostal. On sám ho po takmer 60 rokoch priviezol a venoval Slovenskému filmovému ústavu,“ prízvukuje historik. Po Jánošíkovi totiž pátral filmár Ivan Rumanovský, režisér a zároveň historik, pre ktorého to bola absolútna srdcová záležitosť. Našiel však len útržky filmu, nie celý záznam. A keď sa americká kópia objavila u Jána Závodného v Chicagu, v jeho garáži, zajasal.
Foto: archív Petra Cabadaja
„Vďaka výnimočnej postave Ivana Rumanovského je dnes film zreštaurovaný a keďže poznal Terchovú, kam chodieval na prázdniny, do ozvučenia filmu zapojil Terchovskú muziku, ktorá je zapísaná na listinu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO,“ dodáva Cabadaj.
Niektoré zdroje uvádzajú, že takejto pocty sa dostalo aj prvému slovenskému celovečernému filmu Jánošík, na to však nemáme nijaký rukolapný dôkaz, žiadny certifikát o tom neexistuje. Najprv by sme si však Jánošíka mali uctiť doma. Tento rok je rokom storočnice slovenského filmu a Blatnica, kde sa Jánošík nakrúcal, si toto výročie pripomenula festivalom. Za jeho prípravou stál tiež Peter Cabadaj.
„Keď to pandémia neprekazí, radi by sme storočnicu dôstojne pripomenuli na všetkých miestach, kde sa Jánošík nakrúcal aj premietal – hoci Amerika reálna nie je, na Slovensku v Turci a v Žiline aj v Prahe by to hádam šlo,“ nádeja sa. Dôležité preňho je aj to, že sa mu podarilo skontaktovať skoro všetkých žijúcich Siakeľovcov aj ďalších tvorcov filmu, ktorí žijú a Amerike aj v Európe, a dal im vedieť, že prácu ich predkov sme si na Slovensku pripomenuli a uctili. Jánošík z roku 1921 okrem iného položil aj základy česko-slovenskej filmovej spolupráce, ktorá trvá dodnes.
