Ťažko povedať, či sa v prípade Gundy dá vôbec hovoriť o nejakom deji. Hodinu a pol dlhý dokument ukazuje divákovi jednoduchú existenciu hospodárskych zvierat – prasnice a jej potomkov, sliepok a kráv. A to je všetko. Dlhé, málokedy prerušované zábery nie sú sprevádzané žiadnou hudbou ani komentárom. Ide o pomerne náročnú skúšku pre kohokoľvek, kto sa rozhodne snímku pozrieť.
Na príťažlivosti filmu nepridáva ani čiernobiela farba, v ktorej je nasnímaný, čím pôsobí trochu melancholicky. Divák preto celý čas tŕpne v napätí, že ho čaká nejaké tragické rozuzlenie. Na druhej strane môžeme tento zámer vnímať aj ako metaforu toho, ako odlišne vnímajú zvieratá svet okolo nás. Vidia ho o niečo jednoduchšie ako my, čo ich však neoberá o právo na plnohodnotný život.
Čítajte aj Jeden svet pripravuje inkluzívny festival. Cenu pre najlepší film odovzdajú ľudia bez domova
Snímka sa zaoberá aj relatívnou slobodou, ktorú účinkujúce zvieratá nadobudli. Zaujímavá je scéna, v ktorej sliepkam otvorili klietku, a ony sa veľmi pomaly a opatrne, jedna po druhej, vykradli von, zvedavo pritom skúmajúc nové prostredie. Aj ostatné zvieratá sú zobrazené vo voľnom prostredí bez prítomnosti ľudí. Takýmto spôsobom ponúka režisér divákovi možnosť pozorne preskúmať situácie, ktoré mu nie sú známe, a nad ktorými sa normálne ani nezamyslí. Účelom celého dokumentu je poskytnúť priestor na myšlienky, ktoré nie sú prerušované žiadnou hudbou, hovoreným slovom ani dramatickými situáciami. Divák jednoducho sleduje obyčajný život živočíchov, ktoré sa v ňom nesnažia vzbudiť súcit, ako je to bežné v smutných filmoch o psíkoch.
Čítajte aj Pavol Barabáš predstaví svoj nový film Dhaulágirí je môj Everest na festivale v Poprade
A vecí na zamyslenie je tu viac. Keď napríklad vidíme jednonohú sliepku, ako sa spokojne tacká, zamyslíme sa, ako prirodzene svoj hendikep zvláda. Ako rýchlo sa tomu asi prispôsobila? Narodila sa tak alebo sa jej prihodilo nešťastie? V živote človeka by išlo o ťažké postihnutie, ovplyvňujúce jeho každodenný život. Táto sliepka však jednoducho funguje a intuitívne pokračuje vo svojej existencii. V závere sa vraciame k téme relatívnej slobody, ktorú naši hrdinovia počas natáčania nadobudli – môžeme konštatovať, že koniec filmu potvrdzuje závislosť zvieracej slobody od človeka. Ponúka tak otázku, či si ako spoločnosť uvedomujeme následky našich činov, pre ktoré trpia živé bytosti. Možno nemajú vyvinutý taký spôsob rozmýšľania ako my, ale vidia, počujú, dýchajú – sú. A my by sme im v tom nemali brániť.
HODNOTENIE PRAVDY: 4 HVIEZDIČKY
Gunda/USA, Nórsko 2020/r. Viktor Kossakovsky.
