V svetovej premiére bude koncom októbra uvedená na 25. ročníku najväčšieho stredo- a východoeurópskeho festivalu dokumentárnych filmov MFDF Ji.hlava. Festivaloví selektori sa rozhodli zaradiť film do hlavnej súťaže.
Čiary z portfólia produkčnej spoločnosti Hitchhiker Cinema boli nedávno s veľkým úspechom prezentované na festivale Biela noc v Bratislave a Košiciach, kde bolo možné vidieť krátke ukážky z filmu v spojení so svetelno-zvukovou inštáláciou. Svojich prvých divákov si hotový film nájde práve na Ji.hlave a do slovenských kín ho 11. novembra uvedie distribučná spoločnosť Film Expanded.
„Takto si predstavujem mesto na mesiaci,” znie logline k filmu Čiary. Dokumentárna esej v štýle urbánnych symfónií o súčasnej Bratislave. Prostredníctvom mikropríbehov a pozorovaní zaznamenáva jedinečnú atmosféru mesta v procese premeny na európsku metropolu. „Vždy som obdivovala legendárne mestské symfónie. Tieto nadčasové diela sa stali inšpiráciou aj pre môj celovečerný debut. Bratislavu, v ktorej som sa narodila a kde žijem, vnímam ako miesto hrubých čiar medzi verejným a súkromným, dnešným a minulým. Vo filme si všímam každodennosť, rytmus, atmosféru mesta cez obyčajné príbehy ľudí a tiež vlastnú pozíciu v meste. Nejde o investigatívu, ktorá by hovorila o konkrétnych aktéroch premeny Bratislavy, hovoríme skôr o pocite zo života v postsocialistickom meste. O rytme dní, o potení sa uprostred betónu, či hľadaní lásky v prostredí plnom rôznych bariér. Divák má možnosť zamyslieť sa nad vlastným okolím, hľadať a identifikovať čiary vo svojej blízkosti,” vyjadrila sa režisérka Barbora Sliepková, ktorá patrí k nastupujúcej generácii mladých slovenských dokumentaristiek.
Filmom Čiary na jednej strane prináša do slovenského i medzinárodného prostredia svojbytnú estetiku, zároveň však svojou režijnou citlivosťou nadväzuje na odkaz starých majstrov. „Jihlavský festival navštevujem pravidelne, odkedy ma začal zaujímať film. Do veľkej miery formoval môj vkus, každú jeseň som si naň chodila po dávku inšpirácie do ďalšieho semestra na VŠMU. Keby mi vtedy niekto povedal, že si o pár rokov nájdem svoje meno vo festivalovom programe, neverila by som mu. Veľmi si to vážim a vnímam to ako obrovské ohodnotenie našej práce,” dodala Sliepková k výberu jej debutu do hlavnej súťaže MFDF Ji.hlava.
Foto: Hitchhiker Cinema / Film Expanded
Barbora Sliepková vstúpila do povedomia krátkym filmom O sestre (2016), ktorý zarezonoval na viacerých festivaloch a stal sa najlepším krátkym filmom bratislavského MFF Febiobest 2017. Kľúčová sekcia MFDF Ji.hlava Opus Bonum vyberá každoročne pozoruhodný dokumentárny film roka z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej nové trendy v svetovej dokumentaristike.
„Vo filme Čiary Bratislavu vidíme inak – cez mikropríbehy jej obyvateľov a priestor, v ktorom sa pohybujú. Máme možnosť vnímať krehké rozhranie starého pomalého sveta s dedičstvom svojich obskúrnych nánosov a dynamického rastu sebavedomej metropole. Dívame sa na nové mesto. Čo to s nami spraví, to je výzva,” popisuje tému a uhrančivú atmosféru filmu producentka Barbara Janišová Feglová, šéfka Hitchhiker Cinema. "Výber Čiar do súťaže Opus Bonum je pre náš film obrovská pocta a posvätný iniciačný akt, kedy film po rokoch práce uvidia prví diváci a filmoví profesionáli,” doplnila Feglová k výberu Čiar.
Feglová stojí za televíznymi sériami Prvá, Slovenské kino, Biele vrany a hrdinovia medzi nami, oceňovanou Dierou v hlave či novšími debutmi Zlatá zem a Komúna.
Bratislava, ukážkové postsocialistické mesto. Masívna výstavba nahrádza staré novým.
Meniace sa podoby mesta sa k nám okrem budov prihovárajú aj prostredníctvom jeho obyvateľov. Blanka bojuje s osamelosťou na balkóne petržalského bytu. Po meste sa objavili billboardy so sľubmi, Bratislavu čakajú regionálne voľby. Matúš sa chce stať starostom. Realitný agent Michal ukazuje klientom predstavu spokojného života v bratislavských bytoch a dvaja robotníci maľujú cestné značenie s pravidlami pre okoloidúcich. Po práci pijú pivo v ubytovni a uvažujú nad životom. Plachý Danko sleduje mesto, ktoré sa mení na jeho vkus prirýchlo. Načúva mu, chce zachytiť rytmus obyčajnosti, ako plynú dní. Kde sa končí verejný priestor a začína sa intimita? Sociológia každodennosti.
