Dokument sleduje zblízka snahy očistiť justíciu a začať reformu, ktorá by mala viesť k naplneniu spravodlivosti. Film sa bližšie venuje aj dvom šokujúcim prípadom, pri ktorých sa ukazuje, že korupcia v justícii nie je len abstraktný pojem, tretia moc môže spôsobiť aj ničenie ľudských životov, šikanu alebo krytie obrovských majetkových transferov. Najväčší medzinárodný festival venovaný autorskému dokumentárnemu filmu v strednej a východnej Európe uvedie Očistu v súťažnej sekcii Česká radosť.
„Právo reprezentuje pevnú štruktúru spoločenských vzťahov. Keď je tento systém práva spochybnený, spoločnosť sa ocitá v hmle. V hmle bol pôvodný názov filmu, ktorý ukazoval v čom sa justícia ocitla po harabinovskej ére. Po voľbách sa rozbehla očista justície. Rozhodla som sa pokračovať v nakrúcaní a zachytiť tento proces očisty prostredníctvom sudcov, ale aj skrz obyčajných ľudí, ktorí chodia na pojednávania. Zo začiatku to vyzeralo nádejne, no po dvoch rokoch sa dá skonštatovať, že spoločnosť je rozdelená a prebieha mocenský boj v inštitúciách. Napriek tomu verím, že film ponúkne ľuďom hlbšie pochopenie fungovania justície a jej problémov, a aj v tom je istá nádej,“ povedala Zuzana Piussi.
Jednou z hlavných postáv a iniciátorkou prvého aj druhého dokumentu o súdnictve je sudkyňa Katarína Javorčíková, ktorá odišla ešte pred zverejnením Kočnerovej Threemy z justície. Pred svojím odchodom napísala text „Dôvody prečo nebyť sudcom“, v ktorom opísala stav slovenskej justície, najmä nevymožiteľnosť práva a odoslala ho ako vysvetlenie svojho odchodu Súdnej rade SR a všetkým sudcom. „To bol dôvod, prečo som sa začala venovať opäť tejto téme. Po voľbách nastala zmena, Katarína Javorčíková sa stala členkou Súdnej rady a zapojila sa do procesu reforiem,“ doplnila Zuzana Piussi. Filmárka sa problémami bezprávia v právnom štáte zaoberala už v roku 2011 v dokumente Nemoc tretej moci, ale ani po uplynutí desiatich rokov nedošlo vo vnútri justície k zásadným zmenám a to sa týka aj vnímania jej dôveryhodnosti a nezávislosti verejnosťou.
Zuzana Piussi sleduje časozberný prípad obyčajnej ženy, ktorá je žalovaná o 300.000 eur za to, že údajne poškodila dobré meno privatizéra fabriky, v ktorej robila celý život. V druhom prípade bol diabolskou hrou zdiskreditovaný najvyššie postavený Slovák v NATO. A to všetko po rokoch, keď väčšina sudcov o problémoch v justícii mlčala a mnohí sa aj podieľali na jej zlyhávaní. Zmena politických pomerov priniesla nádej na zlepšenie a očistu justície. No nič nie je čiernobiele a dráma zápasu nie je vopred rozhodnutá.
Zuzana Piussi svojou tvorbou prináša odvážny a originálny pohľad na javy a dianie v spoločnosti; okrem iných sú to filmy: Nemoc tretej moci (2011), Krehká identita (2012) a filmy z ostatného obdobia: Obliehanie mesta (2019), ktorý na kremnickom prípade tematizuje všeobecné aspekty zápasu komunít s veľkými ťažobnými zámery a Univerzity a sloboda (2019) o patológiách v priestore univerzít v čase masifikácie a komercionalizácie vzdelania (dokument uvádza tohtoročný bratislavský festival Jeden svet), posledné dva vytvorila spolu s Vítom Janečkom. Predvlani odpremiérovala aj film Ukradnutý štát, ktorý sa snaží odkývať mechanizmy, ktoré vytvárajú kauzy a posuny informácií.