Keď hrá hlavnú úlohu strach. Recenzia filmu Quo vadis, Aida?

O masakre v Srebrenici sa toho už toľko popísalo, až má človek pocit, že sa nič nové nedozvie. V prípade filmu Quo vadis, Aida? to však neplatí. Koprodukčná dráma bosnianskej režisérky Jasmily Žbanićovej, ktorá prišla do našich kín, dokáže totiž vyvolať hotovú búrku emócií, a to je viac, ako zažijete pri čítaní historických faktov.

, 25.10.2021 07:00
Quo vadis, Aida? film Foto:
Vyjednávanie so Srbmi pred bránou základne je pre Aidu (Jasna Đuričić) utrpením.
debata (1)

Príbeh vychádza zo skutočných udalostí, ku ktorým došlo v Bosne v júli 1995. Keď srbská armáda pod velením generála Ratka Mladića obsadila mesto Srebrenica, jeho moslimskí obyvatelia aj s množstvom utečencov hľadali útočisko na blízkej základni OSN. Holandskej posádke tam velil podplukovník Thomas Karremans.

Vojaci asi 5 000 utečencov vpustili na základňu, zvyšných 25-tisíc sa muselo utáboriť vonku za plotom. No hoci mala byť celá oblasť "bezpečnou zónou“ pod ochranou Spojených národov, Holanďania zlyhali. Zúfalých civilistov vydali Srbom, ktorí sľúbili, že ich prevezú do bezpečia. Ako to dopadlo, je známe – vyše 8 300 mužov a chlapcov postrieľali.

V dave pred základňou, kde zostalo 25-tisíc... Foto: ASFK
Quo vadis, Aida? film V dave pred základňou, kde zostalo 25-tisíc utečencov, Aida hľadá manžela a dvoch synov.

Téma genocídy môže diváka odradiť, ale to by bola chyba. Aj keď film pripomína hraný dokument, režisérka sa zobrazovaniu násilia vyhýba. Tam, kde iní ukazujú krv a hromady mŕtvol, si vystačí s náznakmi a symbolikou.

Hlavnou hrdinkou filmu je srebrenická učiteľka Aida, ktorá pre Holanďanov pracuje ako tlmočníčka. Medzi utečencami, čo zostali pred bránami základne, je i jej muž a dvaja synovia. Aida sa ich zo všetkých síl snaží zachrániť, ale čas sa neúprosne kráti…

Otázka života a smrti

Žbanićová, ktorá napísala i scenár, vychádzala z knihy Hasana Nuhanovića. Je to vlastne jeho príbeh. To on vtedy Holanďanom tlmočil a robil si starosti o rodinu. Aj vďaka tomu snímka pôsobí veľmi autenticky. Nič neprikrášľuje, ani nepreháňa.

Holanďania, Srebrenica Čítajte viac Prežil Srebrenicu, aby rozprával. Aj za mŕtve dvojča

Quo vadis, Aida? však nie je len opisom historických udalostí. Je aj filmovou analýzou strachu, ktorý všade cítiť. Strach o život, strach o rodinu, strach, že vypukne panika… Arogantných Srbov sa neboja iba Bosniaci, ale aj Holanďania. Pustia ich na základňu, hoci je to zakázané, dovolia im, aby sa hrubo správali k ženám, nechajú si z hlavy zobrať modrú prilbu…

Podplukovník sa bojí zakročiť, keď zistí, že Srbi porušili dohodu. Vojenský lekár má strach protestovať, hoci vie, že autobusy so zranenými nedorazili do nemocnice. Vojaci sa tvária, že je všetko v poriadku, aj keď Srbi prvých mužov popravili už dvesto metrov od základne. Dôstojníci sa boja povedať ľuďom pravdu a Aida im tlmočí ich výmysly, lebo má strach o blízkych.

"Pre víťazstvo zla stačí, keď dobrí ľudia neurobia nič,“ povedal kedysi írsky štátnik a filozof Edmund Burke. Žbanićovej film je toho príkladom.

Iste, holandských vojakov bolo na základni málo (len asi 150), proti tisícom Srbov s tankami by nemali šancu. Naozaj však spravili všetko, čo mohli?

Aida s holandským veliteľom základne OSN. Foto: ASFK
Quo vadis, Aida? film Aida s holandským veliteľom základne OSN.

Keď ich Aida žiadala, aby jej rodinu vpustili na základňu, odmietli, lebo je to "proti pravidlám“. Rovnako odpovedali, keď ich prosila, aby jej muža a synov pripísali na zoznam pracovníkov OSN. Aký význam má držať sa predpisov, ak ide o život?

Žbanićová však nevynáša súdy. Ukazuje, že ani holandskí vojaci to nemali ľahké. Zostali odrezaní od sveta, OSN ich nechala v štichu.

Karremans márne vyvoláva nadriadeným – nik ho nepočúva. Keďže už niekoľko mesiacov nedostali zásoby, tisícom utečencov nemôžu ani ponúknuť jedlo, lieky či oblečenie, nehovoriac o prístreší. Aj oni sú bezradní a vystrašení.

Odvaha tvorcov

Veľkou výhodou filmu je, že jeho tvorcovia vedia, o čom rozprávajú. Žbanićová mala sedemnásť, keď vypukla vojna v bývalej Juhoslávii. Strávila ju v rodnom Sarajeve, ktoré tri roky obliehali srbské jednotky.

To, ako verne dokáže tému spracovať, predviedla už vo svojom prvom veľkom filme Grbavica (2006), za ktorý získala Zlatého medveďa na Berlinale.

Bosna, Srebrenica Čítajte viac Západ sa spoliehal, že mužov zo Srebrenice čakajú 'len' koncentráky

A kým hlavní hrdinovia zápasia so strachom, tí, čo sa na filme podieľali, prejavili nezvyčajnú odvahu. Filmovanie prebiehalo viac-menej utajene, aby sa vyhli protestom srbskej strany. Starosta Srebrenice im zakázal v meste nakrúcať, ministerstvo obrany im nechcelo požičať tanky a vojenskú techniku.

Medzi množstvom komparzistov, ktorí hrali vo... Foto: ASFK
Quo vadis, Aida? film Medzi množstvom komparzistov, ktorí hrali vo filme, boli aj ľudia, čo opisované udalosti zažili na vlastnej koži.

Nemenej statočne sa zachovali herci. Režisérka totiž hlavnú úlohu Aidy a generála Mladića zverila Srbom – Jasne Đuričićovej a jej manželovi Borisovi Isakovićovi. Tí to prijali, hoci vedeli, že si tým proti sebe poštvú krajanov. Bola to však správna voľba – herecké výkony všetkých umelcov sú vynikajúce.

Quo vadis, Aida? je filmom, ktorý zamrazí. O jeho kvalitách svedčí celý rad ocenení vrátane nominácie na Oscara. Žbanićová v jednom rozhovore prezradila, že bosnianska filmografia trpí veľkým nedostatkom peňazí, preto sa podarí nakrútiť priemerne iba jeden film ročne. Je to určite škoda, lebo bosnianski filmári dokázali, že to robiť vedia.

Hodnotenie Pravdy 5 hviezdičiek

Quo vadis, Aida?/koprodukcia 2020/101 min./r.: Jasmila Žbanić/h.: Jasna Đuričić, Johan Heldenbergh, Raymond Thiry, Boris Isaković, Emir Hadžihafizbegović, Joes Brauers, Reinout Bussemaker.

Trailer k filmu Quo vadis, Aida?

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #film #Bosna a Hercegovina #Srebrenica #fimová recenzia #Jasmila Žbanič #vojna v Bosne a Hercegovine #srebrenická masakra #Quo vadis Aida
Flowers