Recenzia: Eternals majú všetko, aj viac. Súhlasíte?

Kubrickov monolit

Snímka uvádza na scénu bytosti, ktoré pochádzajú z cudzej planéty a na Zemi majú za úlohu chrániť ľudí pred Deviantmi. Okrem toho však nesmú nijako zasahovať do ich vývoja, čo trochu pripomína základnú smernicu Hviezdnej flotily zo Star Treku.

Kvôli tomu medzi nimi po čase dochádza k nezhodám, pretože si uvedomujú, koľko životov by mohli zachrániť. Z času na čas však predsa do ľudských dejín nepatrne zasiahnu, napríklad keď malá Sprite vytvorí niekoľko príbehov, ktoré sa ako legendy zachovajú v pamäti civilizácie dodnes. Eternals sú tak svojím spôsobom živým stvárnením monolitu z Kubrickovej Vesmírnej odysey.

Dej je prerozprávaný vo dvoch časových horizontoch – jedným je súčasnosť a druhým niekoľko flashbackov z minulosti. Pri marvelovke ide o pomerne nezvyčajný spôsob, ktorý však v prípade Eternals funguje bez problémov.

Najväčšia výzva, ktorej musela režisérka čeliť, bolo množstvo postáv, ktoré sa vo filme nachádzajú. Našťastie sa jej podarilo vykresliť každú z nich tak, aby divák dokázal pochopiť jej vnútorné motívy, povahové črty aj traumy, ktoré sa v nej časom nahromadili. K tomu, aby človek nemal v toľkých superhrdinoch zmätok, dopomohlo, samozrejme, aj hviezdne, ľahko zapamätateľné obsadenie.

Čaro rozmanitosti

Dôležitou súčasťou snímky je reprezentácia. Netýka sa to len rasy, ale napríklad aj sexuality – Phastos je prvým superhrdinom v MCU (Marvel Cinematic Universe), ktorý je otvoreným gayom, má manžela a syna. Makkari je zase prvá hluchá superhrdinka v MCU.

Jednotlivé historické udalosti, zobrazené vo flashbackoch, sa netýkajú len bielej rasy – sledujeme udalosti v starovekej Mezopotámii či aztéckom Tenochtitláne, práve keď bol obeťou španielskej invázie.

Marvel už predtým otvoril tému mentálneho zdravia, a to napríklad v treťom Iron Manovi, kde sa Tony Stark musel vyrovnávať s PTSD, či v seriáli Wandavision. V Eternals trpí Thena, stvárnená Angelinou Jolie, stavom podobným demencii. Ide o jednu z najsilnejších častí filmu, pretože sledujeme smutný úpadok kedysi legendárnej bojovníčky, ktorú si všetci naokolo vážia.

Na druhej strane však tvorcovia nedovolili, aby sa jej príbeh zvrhol k prehnanej tragédii – o Thenu sa stará jej verný priateľ Gilgameš, ktorý preukazuje neuveriteľnú trpezlivosť a pokoj.

Napriek deju nabitému akciou, na ktorú sa vďaka úchvatným vizuálom a kvalitnému CGI pozerá naozaj dobre, je film zaujímavý predovšetkým morálnymi a existenčnými otázkami, ktorými sa zaoberá. Sledujeme, ako sa jednotliví Eternals vyrovnávajú so skutočným účelom svojej existencie.

Napriek tomu, že ide vlastne o umelú inteligenciu na vyššej úrovni, nie je takmer žiaden rozdiel medzi nimi a obyčajnými ľuďmi. Musia sa preto vedieť prispôsobiť životu na Zemi a nájsť si svoje miesto. Zároveň sa musia rozhodnúť, či budú slepo nasledovať svojho stvoriteľa, alebo vezmú veci do vlastných rúk. Nie je jednoduché určiť, kto je zlý, kto dobrý, kto je priateľ a kto nie. Eternals majú všetko a ešte viac, dokonca aj krátky odkaz na konkurenčné DC a ich Batmana.

Potitulkové scény ľahko navnadia na novú fázu MCU, v ktorej, zdá sa, bude ľudstvo čeliť oveľa väčším nebezpečenstvám, než akým bol Thanos. Okrem toho naznačili príchod ďalších superhrdinov, pri ktorých zatiaľ nevieme, čo od nich čakať.

Zdá sa, že sa máme na čo tešiť – nech si kritici hovoria, čo chcú. Eternals je filmom, ktorému sa podarilo prekonať ďalšie, doteraz neprekonané hranice. Uvidíme, čím nás Marvel prekvapí nabudúce.