Recenzia: Robotický opatrovateľ psa

Wall-E 2

Ide o veľmi jednoduchý koncept, ktorý sa nesnaží spraviť dieru do sveta sci-fi žánru. Finch sa na nič nehrá a práve v tom je jeho krása – hlavným hrdinom nie je žiaden zjazvený akčný hrdina s temnou minulosťou, ale úplne obyčajný chlapík, ktorému sa náhodou, a azda aj vďaka vlastnej šikovnosti, podarilo prežiť.

Hanks bol v tomto prípade naozaj dobrou voľbou pre jeho stvárnenie – autenticky zobrazuje jeho pozitívne aj negatívne stránky – radosť a pobavenie z jednoduchých vecí, frustráciu z nedostatku času a trpezlivosti, ale aj strach z blížiacej sa smrti.

Finch zostrojí robota, do ktorého nahrá encyklopedické znalosti, a spolu s ním a psíkom Goodyearom sa vydajú na cestu do San Francisca, ktoré by malo byť bezpečnou zónou.

Robot, ktorý si neskôr vyberie meno Jeff, je azda najsympatickejším predstaviteľom svojho druhu od čias animovaného Wall-E-ho. Napriek svojim širokým znalostiam v rôznych oblastiach sa musí učiť praktické veci, akými sú napríklad chôdza, hranie sa s Goodyearom či šoférovanie auta.

Divák je schopný vnímať jemné zmeny, ktoré sa v ňom dejú – zlepšuje sa mu reč a zdá sa, že si postupne osvojuje vlastnosti typické pre človeka. To je na Jeffovi vlastne to najzaujímavejšie – že často pôsobí nemotorne spôsobom, akoby šlo o nešikovného dospievajúceho mladíka.

Čítajte viac Recenzia filmu Gunda: Život zvierat a nič viac

Snaží sa plniť svoje poslanie čo najsvedomitejšie, no nie vždy sa mu to darí. To má často za následok vtipné momenty, ktoré sú zdrojom úprimného smiechu. Finch však na to nemá čas – musí ho naučiť to najnutnejšie, pretože čoskoro zomrie a o jeho psieho kamaráta sa nebude mať kto postarať.

Nádej v časoch temna

Neďaleko San Francisca naši hrdinovia zistia, že Finch môže bezpečne vyjsť von aj bez ochranného obleku. Vďaka tomu si užíva posledné pekné momenty svojho života – spolu s Jeffom a Goodyearom, ktorí sa konečne naučili vzájomne si dôverovať.

Čítajte viac Recenzia filmu Čiary: Listovať v meste

Pri pozorovaní ich hry si Finch uvedomí, že urobil všetko, čo mohol – a vyplatilo sa. Ide o najsilnejšiu scénu celej snímky, ktorá je jednoduchá a nepotrebuje žiadne hĺbavé myšlienky – stačí pohľad na spokojný úsmev ustatého muža, ktorý si vychutnáva slnečné lúče a čerstvý vánok na tvári – niečo, čo už veľmi dlho nezažil. Ukazuje tým výnimočnú ľudskú vlastnosť nachádzať svetielko nádeje aj v tých najtragickejších chvíľach.

Nuž a prečo vlastne to všetko? Prečo mu toľko záležalo na tom psovi? Flashbacková scéna ukazuje, ako k nemu vlastne prišiel a divák tak zisťuje, že viac ako o samotného psa ide o symbol, ktorý predstavuje. V každom prípade si to môžeme vyložiť aj tak, že bez neho by nemal vôľu ísť ďalej.

A k environmen­tálnej téme filmu sa hádam ani netreba vyjadrovať. V súčasnosti je trh presýtený postapokalyptickými snímkami a seriálmi, ako keby sme ako ľudstvo už dávno rezignovali na možnosť lepšieho zajtrajška – utópie prestali byť v móde už od čias originálneho Star Treku zo 60. rokov. Veď aj spomínaný Wall-E je skôr hororom ukazujúcim hrozivú budúcnosť našej planéty, než milým animáčikom o robotoch. Situácia však naozaj vyzerá tak, že sa podobnému scenáru jednoducho nevyhneme. Preto už tvorcovia radšej neriešia možnosť vzniku klimatickej či inej katastrofy, ale venujú sa tomu, čo bude po nej. Veria, že až takýto scenár bude dostatočne silným podnetom na to, aby sa ľudia zobudili a prehodnotili svoje konanie.

V každom prípade je Finch vynikajúcim filmom, ktorý môže byť rovnako oddychovkou aj ťaživou drámou. Záleží len na tom, ako k nemu pristúpite.