Tešíte sa už na Vianoce? Ako ich budete tráviť?
Na Vianoce sa, samozrejme, teším. Celý december mám kvôli predvianočnému obdobiu veľmi rada. Vianoce strávim s rodinou aj s priateľmi, na Slovensku aj v Čechách. Ak to pandemické opatrenia dovolia, stretnem sa aj so širšou rodinou. Máme vo zvyku stretnúť sa 25. decembra u mojich rodičov. Vtedy je nás naozaj veľa, mám to rada. Minulý rok sme to museli zrušiť, hádam to teraz vyjde.
Ako herečka na voľnej nohe ste si vyskúšali prácu v cukrárni – vraj bol vašou špecialitou mrkvovo-pomarančový koláč. Prezradíte nám recept?
Možno ho upečiem aj tento rok. Hodí sa na Vianoce. Recept je, samozrejme, tajný. Pečiem aj varím veľmi rada. Raz som čítala v jednom rozhovore so Zuzanou Kronerovou, že varenie je pre ňu ako terapia. Myslím, že pre mňa to platí tiež. Pri varení a pečení si vyčistím hlavu, vrátim sa z hereckých rolí späť na zem.
Ako hodnotíte prácu v cukrárni? Zopakovali by ste si ju, alebo by ste už radšej zostali len pri herectve?
V cukrárni bol veľmi milý kolektív, ten mi chýba. Herectvo je však stále povolaním, ktorému sa venujem najradšej a ktoré ma najviac napĺňa.
Čo pre vás znamená táto nová vlna pandémie – máte obavy alebo po vašej minulej skúsenosti z cukrárne už viete, že si dokážete poradiť? Ide len o prechodné obdobie, alebo by si na to umelci mali zvyknúť?
Poradiť si budem vedieť kedykoľvek, takže sa ničoho nebojím. Verím, že toto obdobie je prechodné, ale nevidím do budúcnosti, snažím sa žiť tu a teraz. Vo filme a v televízii, kde momentálne najviac pracujem, môžeme vďaka testom, očkovaniu a rúškam pracovať takmer bez prestania.
Občas sa musí improvizovať, keď sa niekto nakazí, ale jednotlivé produkcie sú plné šikovných ľudí, ktorí vždy vymyslia niečo, aby sa neprestalo dlhodobo tvoriť.
Zahrali ste si aj v rozprávkach Láska na vlásku a Čertovské pero – aká to bola skúsenosť?
V rozprávkach hrám veľmi rada. Podľa mňa ich potrebujeme, sú veľmi dôležité. Čím som staršia, tým ťažšie sa mi však hrajú tieto naivné mladé ženy. Mám totiž pocit, že sa mi vekom stráca naivita v očiach. Musím si preto pred kamerou veľmi intenzívne vyvolať svoj detský pohľad. Je to teda väčšia výzva, ale mám to veľmi rada. Ak ma zavolajú do rozprávky, rada si zahrám akúkoľvek postavu.
Tento rok nevznikla žiadna slovenská vianočná rozprávka, ale čoskoro bude mať premiéru nový film Jozef Mak, v ktorom hráte. Akú postavu v ňom stvárňujete? Čím vás zaujala? Na fotografiách z filmu je vidieť, že je znetvorená – neprekážalo vám to, alebo vás to, naopak, zaujalo?
Vo filme Jozef Mak stvárňujem postavu Maruše. Toto usmievavé dievča sa zamiluje do Jozefa Maka, no keď odíde na vojnu, vydá sa za jeho brata Jana. Tento vydaj potom celý svoj život ľutuje, začne sa nenávidieť, podľahne alkoholu, ochorie a stane sa z nej nevyspytateľná, nešťastná žena.
Jej osud sa končí tragicky. Na tejto postave ma zaujala jej pestrosť. Marušu vidíme v rôznych dôležitých životných situáciách – vidíme, ako ju život mení. Mám radosť, že som si mohla zahrať takú komplexnú postavu. Čo sa týka masky, takéto zmeny mám veľmi rada, veď o tom je naše povolanie, dokázať sa premeniť. V tom nám masky často neskutočne pomáhajú.
Myslíte si, že táto slovenská klasika má ešte čo ponúknuť aj dnešnému človeku? Ako sa dá takáto téma spracovať lákavo?
Áno, dokonca si myslím, že dobré sfilmovanie či už slovenskej, alebo svetovej klasiky je pre mladého diváka vždy atraktívne. Do filmu sa, samozrejme, nevojdú všetky stránky danej knihy, ale napriek tomu dokáže krásne priblížiť svet autora, ktorého jazyk sa mladým čitateľom niekedy môže zdať náročný. Zároveň je to krásna výzva aj pre samotných tvorcov. Osobne veľmi držím palce tomuto filmu, takisto ako aj iným dielam, ktoré by sa dnes dali originálne spracovať.
Ako sa vám spolupracovalo s režisérom Petrom Bebjakom?
Bola to naša druhá spolupráca, prvýkrát sme sa stretli pri tvorbe minisérie Herec. Mám ho veľmi rada. Má vždy presnú predstavu o jednotlivých situáciách, preto dokáže veľmi konkrétne priblížiť dané emócie a vzťahy. Zároveň sa pri ňom cítim slobodná. Okrem toho sa o svojich hercov zaujíma, čo tiež veľmi oceňujem. Bola to skvelá spolupráca.
Herec Dávid Hartl stvárňuje hlavnú postavu Jozefa Maka. Poznali ste sa s ním už predtým? Pred dvomi rokmi sa stal víťazom súťaže Tvoja tvár znie povedome – ak by ste dostali ponuku súťažiť, prijali by ste ju?
S Dávidom sme sa pred kamerou stretli prvýkrát, predtým sme sa však už poznali – obaja sme pôvodom Senčania. Je to skvelý, vnímavý herec aj človek. Mám veľkú radosť z tejto spolupráce. Do relácie Tvoja tvár znie povedome ma raz zavolali – do českej verzie.
Diváci to možno nevedia, ale tejto súťaži tiež predchádzajú kastingy, takisto ako pri filmoch. Ja som na kastingu nakoniec neuspela. Takže, áno, vtedy som prijala ponuku, no teraz už by som nad tým váhala. Nie je to príliš originálny formát.
Vo filme Plastic Symphony hrali herci rôznych národností – Rumun, Poliak a Čech. Ako sa vám spolupracovalo? Ako ste sa vzájomne dohovárali? O čom film bude?
Bude to film o hudbe, pokore a malých veciach vo veľkom svete. Premiéra je plánovaná na marec 2022, ak nám to pandémia dovolí. Áno, je pravda, že obsadenie je skutočne medzinárodné. Dohovárali sme sa po česky, po anglicky aj po poľsky. Film je už hotový, videla som z neho iba malé úryvky na postsynchrónoch, veľmi sa však teším na výsledok.
Na čo ďalšie, v čom ste účinkovali, sa v najbližšom čase môžeme tešiť?
Vo februári 2022 pôjde do kín český film s názvom Poslední závod. Je to príbeh o priateľstve a odvahe lyžiarov Bohumila Hanča a Václava Vrbatu podľa skutočných udalostí z roku 1913. Moja postava je Hančova manželka Slávka. Príbeh napísal a režíroval Tomáš Hodan.
6. januára 2022 pôjde do maďarských kín film Vnuk (Az unoka). Je to triler o podvodníkoch, ktorí seniorov oberajú o peniaze. Ide o fenomén, ktorý je známy nielen v Maďarsku, ale na celom svete. Páchatelia sa vtedy vydávajú za príbuzných, ktorí sa dostali do finančnej núdze.
Scenár napísal a režíroval Kristóf Deák, ktorý v roku 2017 získal ocenenie Oscar za svoj krátky film Sing (Mindenki). Film bude dostupný v kinách po celom svete, preto dúfam, že bude čoskoro prístupný aj slovenským divákom.
A napokon ešte snímka Fašiangy, ktorej premiéra je plánovaná na jar 2022. Je to čiernobiely dobový film na motívy poviedky Františka Švantnera Piargy. Režíroval ho macedónsky režisér Ivo Trajkov, ktorý je aj profesorom na pražskej FAMU.
Judit Bárdos (33)
Slovenská filmová a divadelná herečka maďarského pôvodu. Predtým, ako sa stala herečkou, študovala štyri roky hru na klavíri na konzervatóriu. Účinkuje v Divadle Andreja Bagara či v Jókaiho divadle, hosťovala v Slovenskom národnom divadle. V roku 2011 debutovala v celovečernom filme Dom režisérky Zuzany Liovej, kde stvárnila postavu dospievajúcej Evy. Za túto rolu získala viacero ocenení vrátane Modrého anjela či ceny Igric. Výber z filmov, kde účinkovala: Cesta do nemožna, Backstage, Chata na prodej, Čertovské pero, Fair Play, Láska na vlásku, V tichu, Kandidát. Seriály: Herec, Bohéma, Svět pod hlavou, Tajné životy, Dr. Ludsky… Tento rok sa predstaví v novej snímke režiséra Petra Bebjaka s názvom Jozef Mak podľa rovnomennej slovenskej klasiky.