Vianočná rozprávka, ktorej sudičky nepriali

Postavy bez duše

Film režiséra Karla Janáka spočiatku zaujal svojím originálnym námetom – princ a princezná, ktorí sú si súdení, sa nechcú vziať. Ide o zaujímavý motív, ktorý určite nalákal nejedného diváka, zvedavého, ako sa s tým tvorcovia pohrajú. Oni to však napokon zbabrali.

V prvom rade nám predstavili postavy, ktorým chýbala akákoľvek iskra. Charakteristickou vlastnosťou princa Leopolda (Marek Adamczyk) je, že má rád knihy. A to je všetko. A princezná Jozefína (Anna Fialová)? Tá pre istotu žiadnu osobnosť ani nemá. Občas sa správa ako hlúpa hus a inokedy je zasa bez zjavnej príčiny protivná na princa. Ich vzájomná nechuť tráviť spolu čas je ale pochopiteľná – nemať možnosť slobodného rozhodnutia o svojej budúcnosti by naštvalo nejedného z nás.

Sudičky (Iva Janžurová, Daniela Kovářová, Naďa Konvalinková) sú na druhej strane celkom milé a svojou prítomnosťou ozvláštňujú každú scénu. To však, bohužiaľ, nestačí. Snímka totiž zlyháva nielen na postavách, ale aj na scenári a miestami zmätočnom deji.

Premárnená šanca

Divák nemá dostatok času na to, aby mohol postavy a ich motívy dostatočne dobre spoznať. Už po krátkej chvíli sa koná neželaná svadba, ktorej chcú nevesta a ženích za každú cenu zabrániť. Preto cestujú v čase, aby zmenili veštbu sudičiek. Ako to už býva, zanechajú za sebou poriadny zmätok, ktorý má za následok budúcnosť plnú chaosu.

Niekde v tomto bode sa divák začne strácať v neprehľadnom deji. Zdá sa, akoby tvorcovia nevedeli, kam vlastne smerujú. Okrem cestovania v čase sa vo filme objavuje ďalší známy tróp, ktorým je výmena bábätiek. V tomto prípade sa zamení princ Leopold s nemotorným a večne hladným synom veliteľa stráže Hynkom (Patrik Děrgel). Počkať, vlastne nie tak úplne – Hynek síce zasadne na trón, ale princ Leopold sa akosi stane veliteľom zbojníkov, ktorí sa usilujú o znovuzískanie kráľovstva. Kde sa to len v Leopoldovi vzalo? Kdesi hlboko sa v ňom očividne ukrýval aj duch dobrodruha, ktorý má talent na strategické plánovanie.

Keď už sme pri veciach, ktoré nedávajú zmysel, treba určite spomenúť aj úhlavného zloducha príbehu. Tým je spomínaný veliteľ stráže Čeněk (Ady Hajdu). Chcel pre svojho syna len to najlepšie, a preto zasiahol do jeho osudu a posadil ho na trón. Ale prečo sa z neho krátko po tom stal taký tyran? Nehovoriac o tom, že sudičky vedeli, o čo ide – pokojne mohli zasiahnuť. Namiesto toho nechali veci voľne plynúť až do želaného konca, ktorý už na začiatku predvídali.

Áno, rozprávka s takým nádejným konceptom sa skončila veľmi predvídateľne. Tvorcovia nevyužili šancu zakončiť príbeh originálnym spôsobom, namiesto toho si zvolili tú najjednoduchšiu cestu a hlavných hrdinov nechali, aby sa do seba zamilovali. A aké boli prejavy ich vzájomného zbližovania sa? Trikrát sa na seba usmiali a raz dokonca Leopold obetoval svoju deku, aby Jozefíne nebola zima. Objavili nejaké spoločné záujmy či niečo iné, čo by ich spájalo? Nie. Prežili spolu dobrodružstvo, ktoré ich zblížilo skôr s ich poddanými, než jedného s druhým.

Morálne posolstvo, ktoré by mala mať každá rozprávka, tu nenájdete. Osud sa nedá zmeniť, preto by ste sa s ním mali zmieriť a nijako doň nezasahovať. Princovia a princezné sa berú z čistej lásky, aj keď nemajú nič spoločné. A potom žijú šťastne naveky vekov, amen.

Čítajte viac V lete sa otvorí čarovné múzeum venované Andersenovým rozprávkam

Ako si nezobrať princeznú by sa malo premenovať na Ako nenatočiť rozprávku, pretože ide o naozaj premárnenú príležitosť prísť s niečím novým. Keby išlo o stokrát obohranú tému, ktorá by aspoň mala svoje čaro, dalo by sa to odpustiť. Lenže na tomto filme je vidieť, že sa snaží byť niečím, čím nie je. Ešte aj na to, ako Jozefína nasilu, no "akoby náhodou“ spadla do potoka, sa pozeralo zle. Takisto je smutné, že tvorcovia českých filmov ešte stále nepochopili, že nechať rozprávať slovenských hercov po česky (vo filme hrajú aj Kristína Vaculík Turjanová ako kráľovná Marie či Ľuboš Kostelný ako Matěj) nie je najlepším nápadom. Jediný, komu to vyšlo, bol Ady Hajdu, klobúk dolu.

Ak budú túto rozprávku náhodou opakovať aj na budúci rok a vy si nebudete istý, či si ju pozrieť alebo prepnúť na nejakú osvedčenú vianočnú klasiku, neváhajte a rýchlo sa načiahnite po ovládači.