V posledných rokoch ste účinkovali v mnohých zaujímavých slovenských filmoch – pre Únos a Ostrým nožom boli námetom skutočné udalosti, zaujímate sa o politiku?
Čím som starší, tým aktívnejšie, lebo sa ma to čoraz viac dotýka. Uvedomujem si, že aj moja práca, podmienky, v akých môžeme realizovať naše plány a projekty, závisia od politických rozhodnutí. V tomto pandemickom období je to pochopiteľné a rešpektujem to.
Čo pre vás znamenalo hrať skutočné postavy, ktoré v tejto spoločnosti platia životom, lebo sú na "nesprávnom brehu“?
Alebo boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, alebo poznali veľa nesprávnych ľudí… Niekedy sa s nami život zahrá veľmi nespravodlivo. Som rád, že som mohol hrať postavu inšpirovanú životom Róberta Remiáša a až na premiére som zistil, že je moja vzdialená rodina.
Musel som si preštudovať veľa materiálov, dokumentov, novinových článkov aj knihy Ľuby Lesnej či Petra Tótha a bol som veľmi prekvapený, aké veľmi zvláštne veci sa tu diali v 90. rokoch, v podnikaní, v politike. Dovtedy mi to bolo vzdialené, vnímal som tie udalosti len veľmi hmlisto a keď som si prečítal scenár, zdal sa mi pritiahnutý za vlasy. Ale potom som zistil, že to tak nie je – hoci každý hraný film nie je odtlačok doby ako dokument, ale filmové dielo s umeleckou licenciou, nezodpovedá presne realite.
Pozrite si snímky Dávida Hartla z predstavení v jeho domovskom divadle.
Celkom z iného žánru je úspešný film Trhlina, kde hráte mladého človeka s nadšením pre rôzne konšpiračné teórie – ako sa však dívate na konšpirátorov čase pandémie?
Trhlina je mysteriózny triler a nikto nepredpokladal, že bude mať taký úspech, aj keď kniha Jozefa Kariku lámala všetky rekordy. Knihu som poznal a som autorovým fanúšikom, už pri čítaní som si označil ako moju vytypovanú postavu Andreja Bežanského – a to sa mi aj splnilo. Ale v reálnom živote nemám rád konšpirácie, hnevá ma to. Myslím si, že v školských osnovách veľmi chýba príprava ľudí na to, ako si vedieť v hlave utriediť všetky tie informácie, ohodnotiť ich kvalitu a dôveryhodnosť podľa zdroja. Aj ja sám to nie vždy vidím na prvý pohľad, až keď si porovnám, čo o danej veci hovoria odborníci, ktorí tomu naozaj rozumejú. Konšpirácie nám všetkým ubližujú a prekvapuje ma, koľko inak múdrych ľudí je ochotných veriť im.
V televízii ste účinkovali v seriáli Vlci ako trocha popletený mladý muž, v Oteckoch ste mladý začínajúci učiteľ Edo Vševedo, obe postavy sú nesmelí chlapci – majú s vami niečo spoločné?
Určite majú. Už na prvý pohľad pôsobím dojmom submisívneho chlapca a aj keď si kupujem pivo, pýtajú odo mňa občiansky preukaz. Neprekáža mi to, lebo sa držím hesla: Nesúď knihu podľa obalu. Niekedy sú ľudia prekvapení, keď ma poznajú len z televízie, prídu do divadla a vidia ma v úplne inom svetle, v nejakej dramatickej postave. Zatiaľ ani v televízii, vo filme ani v divadle nezapadám „do jedného šuflíka“, a tá rôznorodosť ma baví.
Čítajte aj Dávid Hartl: Koncertom "S láskou sa to dá" chceme splatiť umelecký dlh voči divákom
Oteckov robíte už dlhšie, pokračujete aj teraz v nakrúcaní?
Oteckov robíme už rok a pol a veľmi mi to v tomto neľahkom pandemickom období pomáha – nielen ekonomicky, že mám prácu, aj keď divadlo nehrá, ale aj remeselne. Keď hrám v dennom seriáli, učí ma to uvoľniť sa pred kamerou, hoci stále musíte byť pripravení, a to sa napokon zíde aj v možno pomalšie chystanom, ale náročnom filme, alebo aj pri práci v divadle. Aj teraz pokračujeme v nakrúcaní ďalších častí, samozrejme, za prísnych podmienok, sme očkovaní a stále sa aj testujeme a dodržiavame všetky bezpečnostné opatrenia.
Foto: Peter Žákovič pre TV Markíza
Na obrazovke ste si v šou Tvoja tvár znie povedome vyskúšali aj spevákov ako Freddie Mercury, Miro Žbirka, ale prevtelili ste sa aj do Tiny Turner – bol to pre vás tvrdý oriešok?
Najprv som túto ponuku odmietol, aj kvôli času, aj som sa bál, ako to zvládnem. Potom som videl v tejto šou kamaráta Dáriusa Kočího a ukázalo sa, že to môže byť zároveň zábava aj dobrá remeselná práca, tak som to skúsil v ďalšom ročníku. Rád som zosobňoval Mira Žbirku aj Freddieho Mercuryho, aj pieseň od Tiny Turner sa mi páči, ale chodiť na vysokých opätkoch bolo ako za trest! Stačilo mi pár minút v lodičkách a musel som si ľahnúť a odpočívať. Ide, samozrejme aj o šou, ale každé číslo bolo iné a rád na to spomínam.
Vašou domovskou scénou je Divadlo Nová scéna, kde si cenia, ako bravúrne ste zvládli veľké vážne postavy ako Alan Strang v dráme Equus, viacero postáv v komornej hre DOMOV (kde je ten tvoj?), rovnako aj bláznivé komédie ako Pi čaj, miláčik! a muzikály Pokrvní bratia, Mačky, Hairspray či Mária Terézia # posledná milosť. Dokonca sa na niektorých tituloch podieľate ako dramaturg.
Som vďačný za všetky tieto príležitosti a ešte k tomu s mojimi kamarátmi, s ktorými som vyrastal šesť rokov, na konzervatóriu a ešte skôr, sme ako jedna rodina. Pre mňa je toto divadlo jedinečné. Spolu s Patrikom Vyskočilom sme sa dramaturgicky podieľali na obnovenom predstavení muzikálu Cyrano z predmestia, na Vianočných koncertoch a na sérii Malá nočná hudba, kde sa predstavujú ako speváci naši sólisti. Pred lockdownom sme spolu pripravili aj Galakoncert k 75. výročiu Divadla Nová scéna, ja z pozície dramaturga a Patrik ako režisér.
Čítajte aj Dávid Hartl: Postavu Adriana Mola si na javisku užívam
Okrem Novej scény účinkujete aj v iných divadlách, kde inde vás budú môcť diváci vidieť?
V divadle GUnaGU v sci-fi komédii so Zuzkou Kronerovou, Viktorom Horjánom a Viliamom Klimáčkom, ktorý je autorom hry aj naším kolegom na javisku. V Slovenskom národnom divadle sme mali v novembri premiéru komornej inscenácie Matka, kde hráme so Zuzanou Fialovou, s Anežkou Petrovou a Ľubošom Kostelným. Som rád, že je to pestré.
Foto: Šimon Jeništa
Vraj ste niekedy mali aj štyri predstavenia za deň, dve detské a večer dve ďalšie – ako ste to zvládli?
Pri sťahovaní som nedávno našiel starý diár a divil som sa, že som mával niekedy viac predstavení, ako je dní v mesiaci. Nie vždy, ale bývalo ich určite viac ako dvadsať za mesiac. Vtedy som robil iba v divadle, ráno v DPOH, poobede na Novej scéne a večer v GUnaGU – všetky sú v Bratislave, takže som stihol prebehnúť z jedného do druhého… Teraz už si to neviem predstaviť, všetko sa zmenilo. Ak to situácia dovolí a znovu sa otvoria divadlá, budem mať päť až desať predstavení, viac by som ani nechcel, lebo už mám manželku a nechcel by som toľko pracovať a nebyť spolu s ňou.
S manželkou ste sa predsa tiež zoznámili v divadle…
Áno, a preto sú mojím najobľúbenejším muzikálom Mačky, kde tancovala. Dúfam, že si diváci nevšimli, že keď mala sólo, prestal som tancovať aj hrať a len som tam stál a díval sa na ňu. A bol to veľmi príjemný pocit…
Tak nech vám ten pocit vydrží celé roky!
Dúfam, že hej. Napokon, aj tento fakt pridáva divadlu na hodnote!
Nepochybne, lenže teraz nehráte. Skúšate?
Skúšame a pripravujeme live streamy, ale nie je to jednoduché, nie pre každé divadlo je dobré do toho ísť, pre niektoré je to veľký ekonomický risk.
Čítajte aj Dávid Hartl cíti pri Cyranovi z predmestia zadosťučinenie
Ako ste sa vlastne dostali k divadlu?
Od malička, vždy keď sme išli ako deti zo škôlky či zo školy na nejaké divadlo alebo výchovný koncert, bol som v úplnom vytržení, hltal som očami, čo sa deje na javisku. Potom ma rodičia dali na viacero krúžkov, nech sa ukáže, pri čom vydržím, a ja som sa dozvedel o Detskej rozhlasovej dramatickej družine, tam mi zas povedali o konzervatóriu a tak to išlo samo od seba, s veľkou dávkou podpory a energie mojich blízkych. Vďaka, že ma všade vozili!
Ako muzikálový herec sa staráte o svoj hlas alebo o pohybovú kondíciu?
Nie, ale mal by som. Niektorí moji kamaráti a kolegovia majú pravidelnú hlasovú hygienu, chodia na spev a trénujú si hlasivky, ja som v tomto pankáč. Poriadne som sa hýbal asi pred polrokom, keď sme v DPOH hrali Malého princa, čo je činoherno-pohybová inscenácia.
Foto: RTVS/DNA Production
Na obrazovke vás najbližšie uvidíme ako Jozefa Maka, v hlavnej postave nového filmu podľa románu Jozefa Cígera Hronského. Knihu poznajú všetci, ale čítal ju málokto. Vy áno?
Áno, čítal som ju a dokonca dvakrát. Najprv pred dvoma či troma rokmi, keď ma pozvali na kamerové skúšky. Nakrúcanie sa však oddialilo o rok a pol a tak som si ju prečítal znova, s odstupom času a môžem povedať, že v každej etape je zaujímavá niečím iným. Je to skvelá kniha, teším sa, že sa sfilmovala slovenská klasika a dúfam, že sa v tom bude aj ďalej pokračovať. Film môže dobrú knihu urobiť ešte viac atraktívnou, najmä ak je aj scenár dobrý.
Čím je zaujímavý obyčajný Jozef Mak, človek – milión?
Je to človek ktorý má náročný život, nie vždy má silu prekonávať prekážky a chuť preraziť hlavou múr, nie vždy vie zaťať zuby. Prežíva bežné ľudské emócie, ako obyčajný človek. A práve tým je zaujímavý.
Pozrite si snímky z filmu Jozef Mak, ktorý odvysiela RTVS na Nový rok.
Ako sa vám pracovalo na tomto filme?
S režisérom Petrom Bebjakom sme si pred nakrúcaním prešli vopred každú scénu, ale aj tak som sa musel veľa vecí naučiť na mieste – ako dojiť kozu, zaobchádzať so zbraňami, ako správne nakuť kosu. Niekedy mi pomáhali miestni ľudia, niekedy komparzisti a historik mi ukázal, ako sa správne obliecť do historického kostýmu – keď ma videl, ako som na seba navliekol jednotlivé vrstvy, rozosmial sa. Občas to bolo náročné – okrem dojenia a kosenia som aj rúbal drevo a prenášal náklad, dalo mi to zabrať. Ale zároveň to bola práca mojich snov.
Naozaj bol pri nakrúcaní historik?
Dokonca viacerí, jeden bol špecialista na historické zbrane, iný sledoval, aby okolie vyzeralo autenticky ako v danom čase, samozrejme, museli odobriť aj kostýmy a rekvizity. Nakrúcali sme v komárňanskej pevnosti, v Trnave na námestí a najviac v Zuberci v Múzeu oravskej dediny. Hoci sa dej odohráva dávnejšie, veľa tém, o ktorých film hovorí, si vieme premietnuť aj do dnešnej doby.
Dávid Hartl
Foto: Peter Žákovič
Narodil sa 2. októbra 1993 v Bratislave. Vyštudoval konzervatórium a jeho domovskou scénou sa stalo Divadlo Nová scéna. Okrem toho účinkuje aj v Divadle P. O. Hviezdoslava, v Divadle Ludus, v Divadle GUnaGU a najnovšie aj v Slovenskom národnom divadle hosťoval v hre Matka, na Letných shakespearovských slávnostiach hral Rómea v Rómeovi a Júlii. Hlavné postavy stvárnil vo filmoch Únos (2017), Trhlina, Ostrým nožom (2019), účinkoval vo viacerých seriáloch, napríklad Vlci, Oteckovia. V televíznej súťaži Tvoja tvár znie povedome obsadil prvé miesto. Herectvu sa venuje aj jeho sestra Andrea Sabová.
