Bogdanovich patril k autorom obdobia nazývaného Nový Hollywood, „postklasický Hollywood“, či americkej novej vlny, z konca 60. do raných 80. rokov 20. storočia, keď sa v kinematografii presadila nová generácia mladých filmárov: William Friedkin, Robert Altman, Brian De Palma, George Lucas, Martin Scorsese, Steven Spielberg, Michael Cimino či Francis Ford Coppola.
Bogdanovich, syn imigrantov, ktorí ušli z Európy pred nacistami, vyštudoval herectvo a spočiatku sa venoval filmovej kritike, napokon sa sústredil na režírovanie filmov.
Autorsky debutoval snímkou Terče (Targets – 1967), preslávilo ho však až Posledné filmové predstavenie (The Last Picture Show – 1971) – film bol nominovaný na prestížnu cenu Oscar v ôsmich kategóriách, pričom cenu získal napokon v dvoch. V roku 1990 nakrútil jeho pokračovanie pod názvom Texasville.
Po bláznivej komédii Čo ďalej, pán doktor? (What's Up, Doc? – 1972) s Barbrou Streisandovou, nostalgickom Papierovom mesiaci (Paper Moon – 1973), kde za svoju rolu získala cenu Oscar len 10-ročná Tatum O'Nealová, kostýmovom príbehu Daisy Millerová (Daisy Miller –1974) a Nickelodeon (1976), začala Bogdanovichova kariéra upadať.
Vo veľkej miere to spôsobila násilná smrť modelky Playboya Dorothy Strattenovej, s ktorou mal Bogdanovich pomer a ktorú zavraždil jej manžel. K tragédii došlo pred uvedením Bogdanovichovho filmu A všetci sa smiali (They All Laughed): Strattenová v tejto snímke účinkovala vo svojej prvej hlavnej role po boku Audrey Hepburnovej.
Neskôr sa Bogdanovich stal známym aj medzi mladšími filmovými a televíznymi fanúšikmi, keď hral napr. rolu psychiatra v seriáli Sopranovci a dídžeja vo filme Kill Bill nakrúteného režisérom Quentinom Tarantinom.
