Alkoholik ide na Mars

Premisa Pomstiteľa je originálna a zaujímavá. Musím priznať, že som čakala niečo podobné ako experimentálne sci-fi Fried Barry, ktoré sleduje príbeh mimozemšťana v ľudskom tele, ktorý sa vyberá na fantastickú cestu objavovania pod vplyvom omamných látok a alkoholu.

Tento film si však od začiatku zvolil trochu inú cestu. Hlavnou postavou je Anton Dvořák (Daniel Fischer), divadelný herec, manžel a otec dvoch detí, ktorý je alkoholik. Kvôli tomu prichádza o zamestnanie a neskôr aj o rodinu. Sem-tam nás prekvapia zvláštne obrazy, ktoré sú zrejme dôsledkom Antonovho pobytu v opileckom opare. Ten sa chvíľu pokúša získať svoj predchádzajúci život späť, ale svoju snahu veľmi rýchlo vzdá a rozhodne sa hľadať šťastie inde.

V najlepšie spracovanej časti snímky sledujeme, ako spoznáva ľudí žijúcich na okraji spoločnosti. Tí nachádzajú radosť na úplne iných miestach, ako je zvykom. Sú nimi Mouka (Jaroslav Dušek) a Ohnivák (Ivan Franěk). Prvý menovaný pripomína antického filozofa plného svojských múdrostí, druhý má za sebou dni baletnej slávy a teraz je hlavou motoristického gangu, ktorý je ako vystrihnutý zo Šialeného Maxa.

Je škoda, že sa tvorcovia v poslednom úseku filmu odklonili od dejovej línie spojenej s týmito vydedencami. Vďaka nim má Pomstiteľ istú tragikomickú, dokonca filozofickú hĺbku, ktorá núti človeka premýšľať. Anton sa totiž spočiatku stále odvoláva na to, že je hercom, ale divák mu to nedokáže uveriť.

Zdá sa, že ho to nenapĺňa. Snaží sa preto vymaniť z neustáleho stereotypu každodenného života, ktorý je možno aj príčinou jeho rezignácie a utiekania sa k fľaške. Vďaka svojim novým nepravdepodobným kamarátom spoznáva jednoduchú krásu života a jeho nevyspytateľnosti.

Dej už výrazne pokročil, a ešte stále nikde žiaden Mars, ktorý tvorcovia sľubovali. Nuž, diváci sa ho dočkajú až na úplnom konci, ktorému predchádza zvláštny zvrat v príbehu. Keď Anton a Mouka havarujú, na chvíľu sa ocitnú v priestore podobnom očistcu. Stále to však nie je ten Mars! Anton sa čoskoro prebudí v nemocnici. Tam si vymení identitu s nejakým Rusom, ktorý leží vedľa neho, aby nemal problémy kvôli autonehode, ktorú spôsobil. Potom ho začnú naháňať nejakí chlapíci, a človek je v deji už úplne stratený…

Nielen to je však mätúce. Vo filme sa z nejakého dôvodu stále spomínajú Rusi – už na začiatku má Anton s jedným, ktorého nazýva okupant, konflikt. Muži, ktorí po ňom idú, sú (asi) ruskí agenti, zodpovedajúci sa generálovi so sovietskou vlajkou na uniforme a na stole. Na ňom má staromódny telefón, ktorým volá s prezidentom Putinom. V jednom momente tiež vidíme staručkú sanitku, na ktorú sa viaže iná, úplne nezmyselná dejová linka.

Čítajte viac Keď hrá hlavnú úlohu strach. Recenzia filmu Quo vadis, Aida?

Tieto detaily diváka zneisťujú natoľko, že nevie, v akom čase či paralelnom vesmíre sa príbeh vlastne odohráva. Tiež je tu možnosť, že od osudnej autonehody sledujeme len predsmrtnú halucináciu nášho hlavného hrdinu, čo by asi, paradoxne, dávalo najväčší zmysel. V každom prípade si odpovede na jednotlivé otázky musí dať divák sám.

Ako by sa dal klasifikovať Pomstiteľ? Spočiatku mohol byť skutočne vnímaný ako tragikomédia, ktorá sa vážnu tému snaží pojať z jej absurdného konca. Neskôr sa však film zmení na číry chaos, v ktorom sa vyzná len málokto, a to je veľká škoda. Snímka je bohatá na vtipné pasáže, ale aj na tie, ktoré sa spoliehajú na príliš vulgárny a už dávno zabudnutý humor (pozri chlap na záchode).

Pritom je herecké obsadenie nabité stand-up komikmi – Iva Pazderková, Lukáš Pavlásek či Petr Vydra. Škoda, že ich tvorcovia nevyužili viac. Pri takom rozsiahlom ansámbli to však zrejme ani nebolo možné. Daniel Fischer predviedol skvelý výkon, rovnako aj jeho kolegovia. Človek by ani nepovedal, že ide o Slováka – tak dobre rozprával česky (veríme, že nebol predabovaný).

V konečnom dôsledku je Pomstiteľ dobrý film, ktorý ale kdesi pred koncom stratil svoj smer, a tak divákovi nezostáva nič iné, než hádať, čo ním vlastne chceli tvorcovia povedať.