Andrej Lettrich sa narodil 3. februára 1922 v obci Dubové v okrese Martin. V rokoch 1946 až 1950 študoval na bratislavskom konzervatóriu, od roku 1948 zároveň pôsobil na rôznych pozíciách vo filmovom priemysle. S filmom sa zblížil na počiatku aj ako herec. V roku 1951 sa divákom predstavil v snímke režiséra Paľa Bielika Lazy sa pohli.
Prvým celovečerným filmom, ktorý Andrej Lettrich nakrútil ako režisér, bola snímka Drevená dedina (1954) nakrútená podľa románu Františka Hečka. Dielo v duchu obdobia socialistického realizmu odráža život slovenského vidieka od konca 2. svetovej vojny až po tzv. Víťazný február 1948.
Ďalší Lettrichov film Čisté ruky (1956) putoval do trezoru a diváci ho v kinách mohli uvidieť až v období politického uvoľnenia oneskorená premiéra sa konala 20. júna 1968. Film na jednej strane popisuje v duchu obdobia 50. rokov nepriateľov socializmu a diverzantov, no zároveň kritizuje aj straníckych funkcionárov, čo bolo príčinou, prečo sa rozhodli ho zakázať, dokonca aj odstrániť z archívu a zničiť. Našťastie sa podarilo uchovať jeho kópiu.
Po vojnovej dráme V hodine dvanástej (1958) nakrútil Andrej Lettrich poviedkový film Trinásťroční (1960) zobrazujúci v štýle novej vlny život dospievajúcej mládeže. Snímka Bratia (1961) vychádzala z poviedky Petra Jilemnického, ktorú neskôr v roku 1975 sfilmoval aj český režisér Karel Kachyňa. Satiru Archimedov zákon (1964) spestrilo účinkovanie viacerých v tom čase už známych českých hercov, napríklad Jiřího Sováka či Stelly Zázvorkovej.
Potom už nasledovala séria divácky úspešných kriminálnych príbehov, ktorých hlavnými protagonistami boli uvážlivý kapitán Jakubec v podaní Ladislava Chudíka a jeho trochu zmätkársky, no horlivý a najmä zábavný kolega poručík Michalko, ktorého si zahral Viliam Polónyi. Slovenská obdoba dvojice Sherlock Holmes a dr. Watson úspešne riešila prípady vo filmoch Smrť prichádza v daždi (1965), Vrah zo záhrobia (1966) a Volanie démonov (1967).
V pokračovaniach Smrť krásnej nerestnice (1973) sa roly hlavnej vyšetrovateľky kapitánky Strelkovej zhostila Emília Vášáryová. O dva roky neskôr nakútil Lettrich už vo farbe piate voľné pokračovanie s názvom Šepkajúci fantóm (1975) tu stvárnili dvojicu vyšetrovateľov Sylvia Turbová a Ivan Rajniak.
Medzitým Andrej Lettrich nakrútil vojnový film Mŕtvi nespievajú (1965), či televíznu trilógiu Prípad jasnovidca Hanussena (1969). Vrcholom jeho tvorby je potom televízny film Červené víno (1972), nakrútený podľa rovnomenného románu Františka Hečka z prostredia vinohradníckej dediny v období prvej svetovej vojny. Divácky úspešné a obľúbené dielo sa dočkalo druhého zostrihu v roku 1976. Na filme sa Andrej Lettrich podieľal aj ako scenárista, podobne ako aj v prípade svojich kriminálnych príbehov.
Andrej Lettrich opakovane mapoval témy detstva a rodinných vzťahov, napríklad v televíznom filme Stôl pre štrnástich (1978) z prostredia detského domova. Podobnú tematiku reflektuje aj snímka Otec (1981). V príbehu dedinského chlapca, ktorému chýba mužský vzor, podal presvedčivý herecký výkon Ľubomír Paulovič.
V 80. rokoch sa režisér venoval predovšetkým televíznym seriálom Povstalecká história (1984), Alžbetin dvor (1986) a Roky prelomu (1989). Z celovečerných filmov je posledným dielom Andreja Lettricha sonda do rodinných vzťahov poznačených generačnými konfliktami s názvom Hody (1987).
Významný režisér a klasik slovenskej filmovej i televíznej tvorby Andrej Lettrich zomrel 7. septembra 1993 v Bratislave vo veku 71 rokov. V roku 1985 mu udelili cenu Paľa Bielika za seriál Povstalecká história, v roku 1988 dostal titul Národný umelec.
