Oživil Fassbindera
Ozon sa už v roku 2000 inšpiroval nezverejnenou divadelnou hrou filmára Nemeckého nového filmu Rainera Wernera Fassbindera pre svoj film Kvapky dažďa na rozpálených kameňoch. K Fassbinderovi sa vrátil vo svojej novinke Peter von Kant, a to veľmi priamočiaro. Nadväzuje na jeho film z roku 1972 Horké slzy Petry von Kantovej, klaustrofobickú lesbickú drámu uzavretú do divadelne minimalistického priestoru, čo najbližšie k mizérii hlavnej hrdinky. Fassbinder vtedy adaptoval vlastnú divadelnú hru.
Foto: Berlinale
Ako už napovedá názov Ozonovej drámy, hlavnú postavu zmenil z Petry na Petra, stvárnil ho (Denis Ménochet). Namiesto Fassbinderovej módnej návrhárky mu prisúdil povolanie filmového režiséra, čím vzbudzuje špekulácie, do akej miery je postava autobiografická. Uzavrel ho do kruhu jeho najbližších, jeho dcéry vysokoškoláčky a manželky, ktorú hrá Hanna Schygulla. Herečka je dnes o čosi staršia ako v roku 1972, keď stvárnila krásnu modelku a uhrančivú zvodkyňu zámožnej návrhárky vo Fassbinderovej dráme. Jej rolu supluje v Ozonovom príbehu mladík Karl ako pomocník v domácnosti.
Podľa recenzenta britského magazínu Guardian Ozon odstránil trpké slzy nielen z názvu, ale aj z filmu a je o omnoho zábavnejší ako "Fassbinderovo vychudnuté utrpenie”. Na von Kantovi je vraj čosi prefíkané a francúzsko-fraškovité.
Čítajte viac Recenzia: Žena, ktorá zničila módne impérium
Ktovie, ako sa bude Ozonovi dariť v hlavnej súťaží. Súperí tu s ďalšími sedemnástimi filmami režisérov a režisérok takých mien ako Claire Denisová (Both Sides of the Blade), Hong Sangsoon (The Novelist’s Film) či Ulrich Seidl (Rimini). Sedem zo súťažných snímok nakrútili ženy.
Na oboch stranách čepeľ
Medzi najočakávanejšie filmy rozhodne patrí aj novinka Claire Denisovej. Filmárka zostala verná predstaviteľke hlavnej postavy v jej predošlom filme High Life – sci-fi príbehu o vzťahoch deformovaných budúcnosťou a obmedzeniami nekonečným vesmírom – herečke Juliette Binocheovej. V dráme o vrúcnej partnerskej vzájomnosti a jej narušiteľovi Both Sides of the Blade (voľne možno preložiť ako Obe strany čepele) jej sekunduje francúzsky herec Vincent Lindon. Jeho kariéru vlani zadefinovalo účinkovanie v canneskom víťazovi Titán filmárky Julie Ducournauovej.
Z nakrúcania podľa Binocheovej nevyšli bez "zranení”, ako prezradila počas novinárskej konferencie na festivale v sobotu pred premiérou filmu. Claire Denisová nakrútila film o množine schopností milovať. Podľa prvých zahraničných recenzií je to dráma o ľúbostnom trojuholníku mysle a tela. Film má podobne ako Denisovej predošlý film Vnútorné slnko inšpirovaný knihou Fragmenty milostného diskurzu Rolanda Barthesa novelistickú naratívnu štruktúru.
Čítajte viac Recenzia: Aalto mal rád červené tehličky a zelenú trávu
Názov cituje text piesne skupiny Tinderstick zloženej pre film, kde sa spieva "kĺžem sa po oboch stranách čepele”, čím naznačuje aj ústredný konflikt filmu: nemožnosť prestať túžiť po jednom ani druhom milovanom. Vybrať si nie je možnosť.
Denisovú už zahrnuli výčitkou, že niektoré nápady nedotiahla do želaných rozmerov na hlbšie stotožnenie sa s filmovým príbehom. Kto jej predošlú tvorbu pozná (Dobrá práca, 35 panákov rumu), vie, že dominantou jej rozprávania sú často náznaky a otvorený priestor na interpretácie. Uvidíme, či je Both Sides of the Blade práve takýmto filmom.
V Berlíne má zastúpenie aj Slovensko, v súťaži Generation Kplus reprezentuje animák Zuza v záhradách českej animátorky Lucie Sunkovej. Rozpracovaný film Prameň predstaví Ivan Ostrochovský na sprievodnom podujatí pre profesionálov Co-Production Market a najmladšiu generáciu slovenských filmárov na Berlinale Talents zastupuje režisér a scenárista Michal Blaško.
Zlatého medveďa za celoživotné dielo udelia výnimočnej francúzskej herečke Isabelle Huppertovej a 72. ročník trvá do 20. februára.
