Film je o plachom zblížení sa ľudí, ktorých spojí pracovná povinnosť, aby v letmom dotyku vstúpili do vlastných najbolestnejších výčitiek. Má ich každá z postáv tohto intímneho príbehu.
Murakami s Čechovom
Leitmotívom je divadelná hra Antona Pavloviča Čechova Ujo Váňa o bolestnej márnosti života a medziľudských vzťahoch.
Príbeh pána Kafuku nadväzuje na rovnomennú poviedku japonského spisovateľa a bestselleristu Haruki Murakamiho. Drive my car je súčasťou zbierky krátkych príbehov Men without Women (Muži bez žien) o mužoch, ktorí prišli o milované ženy kvôli iným mužom alebo smrti. Výnimkou teda nie je ani pán Kafuku, ktorý si so sebou trojhodinovým filmovým príbehom nesie hneď niekoľko fatálnych strát.
Film japonského režiséra Rjúsuke Hamagučiho vyhral cenu pre najlepší scenár na festivale v Cannes a je nominovaný na Oscara pre najlepší film aj najlepší adaptovaný scenár. Film už čoskoro vstupuje do našej distribúcie, špeciálnu predpremiéru má vo štvrtok a v sobotu v bratislavskom kine Lumiére a v košickom kine Úsmev.
Čítajte viac Nový film Pavla Barabáša: Aj horolezci majú životné múdrosti
Dej plynie s citlivou pokorou, bez výstredných gest, esteticky neutrálne. Rovnako tlmene sú vykreslené charaktery, poznačené traumou, ukrývajúce sa hlboko vo svojich vnútrach. S úctou k im vlastnej citlivosti ich filmár krok za krokom oslobodzuje a otvára svetu.
Hlavnou postavou je divadelný režisér, pán Kafuku. Do nového pracovného prostredia vstupuje s trpkým súkromným pozadím. Do hlavnej roly Čechovovej ikonickej divadelnej hry Ujo Váňa obsadí bývalého milenca svojej ženy Oto. Dva roky po jej smrti sa dej presúva do Hirošimy, kde sa život pána Kafuku redukuje na jeho umelecké profesiu. Rovnako sústredený je naratív filmu vrstviaci prostú každodennosť režiséra, jeho mladej šoférky a hereckého kolektívu.
Polemika o hriechu
Hamagučiho profesionálne zvládnutá narácia i réžia sa riadia heslami koncentrovane, úsporne, jasne a navyše s absolútnou vážnosťou. Dopraje nám čas, kým medzi postavami vznikne požadovaný priestor na zblíženie a s tým spojená sebareflexia. Jeho rozprávanie nemá trhliny, prázdne miesta ani zaváhania.
Aj napriek odťažitému módu, mĺkvej kontempatívnosti a zdržanlivosti sa v jeho hrdinoch ukrývajú veľké emócie, ktoré v katarzných momentoch vytryskujú a pôsobia ako melancholické klišé. Hamaguči však pocity postáv, a zákonite i tie naše, udržal na hranici únosnosti, nezahráva sa s nimi. Na ich rozbujnenom podhubí nabáda rozmýšľať nad trpkou nutnosťou pokračovať v bytí po strate milovanej osoby, čo je aj nosnou témou drámy.
Čítajte viac Keď hrá hlavnú úlohu strach. Recenzia filmu Quo vadis, Aida?
Tón tohto filmového rozprávania je "jemný, ale odhodlaný”, ako povie pred koncom jedna z postáv. Aj napriek jasnosti tém a vzťahov sa pozvoľna nabaľuje napätie a latentná kriminálna zápletka. Pramení predovšetkým z poznania, že každý z nás si so sebou nesie tajomstvá, ktoré nepoznajú ani najbližší dôverníci. Pretože do hĺbky toho druhého nemožno nahliadnuť úplne.
Jediné, o čo sa môžeme podľa tvorcov filmu usilovať, je ponárať sa do vlastného srdca. To je odkaz filmu Drajv maj kár a pri vývoji deja sa oplatí byť trpezlivý. Plnokrvný dialóg totiž príde až v poslednej štvrtine príbehu. Hlavná postava sa placho uzatvára nielen pred okolím, ale aj pred vlastným strachom.
Drajv maj kár otvára v prvom rade polemiku o hriechu. Totiž aj najlepšie úmysly môžu nepriamo ublížiť tomu, koho nechceme stratiť.
HODNOTENIE 4 hviezdičky z piatich
Drajv maj kár/Japonsko 2021/r. Rjúsuke Hamaguči/h. Hidetoši Nišidžima, Tóko Miura, Masaki Okada, Reika Kirišima, Perry Dizon, Yoo-rim Park, Dae-Young Jin, Satoko Abe.
